Po dlhšej dobe neaktivity som sa rozhodla, že konečne napíšem sľubovaný článok. Päť dní som totiž bola takmer bez WiFi a odkedy som sa vrátila som tak nejak nemala moc čas. Čo som teda robila?

Od 22/8 do 27/8 som buď cestovala alebo trávila čas na Introcampe. Introcamp bol camp na ktorom sa stretli všetci inboundi z celej Kolumbie (hoci som si takmer istá že pár chýbalo). Samotný camp sa konal od 23/8 do 26/8 ale ja a kamarátka Zoe sme museli cestovať autobusom tam aj späť – to trvalo spolu takmer dva dni.

Introcamp sa konal v Národnom Parku Ryže a bolo tam extrémne teplo. Dobre, možno nie až tak extrémne ale tak nad 33°C, čo je dosť. Bolo tam však úžasne aj napriek tomu, že skupinka dievčat v ktorej som bola bývala v apartmánoch – nevyšli nám miesta. Za tie tri dni som spoznala toľko úžasných ľudí, koľko snáď ešte nikdy. Teda – nie naraz.

Neviem ak sa o Introcampe rozpísať na limit slov tak len spomeniem moje najobľúbenejšie momenty. Jeden z nich bol, keď sme sa išli vykúpať do prírodného “jazierka” na rieke. Cesta tam aj späť bola nádherná hoci nemám moc fotiek pretože väčšinu času som pri sebe mobil buď nemala, alebo sme niečo robili. Prikladám však aspoň niečo.

Taktiež som zbožňovala aktivity ktoré nám vymysleli. Moje dve najobľúbenejšie boli učenie sa pesničky Soy Yo a “cross the line”. Cross the line bola pre mňa prelomová aktivita pretože ma donútila, aby som k sebe bola úprimná a to ma spravilo šťastnejšou. Okrem tohto sme mali možnosť navštíviť taktiež múzeum ryže, mali sme párty pri bazéne a poslednú noc nám vytopilo apartmány. Našťastie sme všetko zvládli aj so značnou dávkou humoru a boli to zatiaľ najlepšie dni aké som tu zažila. A to je čo povedať pretože Kolumbiu zatiaľ zbožňujem (teda okrem faktu, že mi host rodina o 9 alebo 10 vypína WiFi ale tak zvykám si hehe).

Po návrate sa odohralo už len pár vecí. Zoe u nás dva dni prespala pretože je host mama a host sestra boli v Cali – jej sestra odlietala do Nemecka. Okrem toho sme ešte boli vybavovať nejaké veci do školy. Už mám takmer celú uniformu – teda až na sukňu. Školu mám však začať už v pondelok tak som celkom zvedavá ako to stihnem.

Okrem tohto všetkého som vo Štvrtok bola prvý krát za svoj život na tanečnej. Absolútne som to zbožňovala a hoci to bolo jemne náročné už sa teším na ďalšie hodiny. Navyše som na tanečnej stretla moju budúcu spolužiačku. Tá mi povedala, že už sa na nás tešia čo ešte znásobilo moju radosť. Toto je totiž asi prvý krát čo sa naozaj teším do školy bez akéhokoľvek strachu alebo nervov.

Další články od Terezy

Tereza Širáňová

Outbound 2018/19 Kolumbie

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!