Ako mnohí čo čítajú tento blog asi vedia, minulý týždeň som navštívila sever Kolumbie. Spolu s ostatnými (i keď nie všetkými) výmennými študentmi som spoznala Guajiru, Národný park Tayrona a mesto Cartagena.

Celý výlet sa začal v nedeľu no prvý deň sme iba cestovali tak o tom radšej hovoriť nebudem. Našou prvou destináciou bola Guajira. Tam sme strávili asi dva dni. Aby som bola úprimná nepamätám si kde sme strávili koľko času takže no tak. Za tie dva dni sme mali možnosť vybehnúť si na menší kopec a užiť si výhľad, počvachtať sa v mori, spoznať zvyky a tradície ľudí žijúcich tam, ďaleko od civilizácie a pozorovať západ slnka.

Na Guajire sa mi asi najviac páčila možnosť spať v hammockoch hneď pri pláži. Prikladám fotku z konca môjho hammocku na ukážku ako blízko k moru sme boli. Bolo tam síce neskutočne teplo ale to až taký problém nebol. Ako som spomenula spoznali sme taktiež tradície tamojších ľudí a to tak, že sme navštívili ich malú dedinku nachádzajúcu sa nie až tak ďaleko od miesta kde sme prespávali. V dedinke nám dievčatám nakreslili tradičné vzory na tvár a dali vyskúšať ich šaty. Taktiež sme mali možnosť vidieť proces vyrábania krásnych tašiek ktoré boli vcelku rozšírené aj v Tayrone. Mohli sme si vyskúšať i formovanie panáčika z hliny a videli sme i tradičné tance . Niektorí výmenní študenti si mali šancu výskúšať ich.

Našou ďalšou destináciou bol Národný park Tayrona. I napriek tomu že sme tam museli kráčať v neskutočne vlhkom a teplom počasí cez kopce to bola moja najobľúbenejšia časť výletu. Bolo to hlavne kvôli tomu, že sme väčšinu času strávili na pláži. Prvé dve noci v parku sme taktiež spali v hammockoch ale tretiu noc sme sa museli premiestniť do stanov pretože tam prišla nejaká škola. Na pláž sme išli popri pár krásnych miestach.

Nebolo však všetko až také svetlé. V Tayrone sa mi podarilo dostať si kus skla do nohy a ignorovať to tak dlho, že som ledva chodila. Posledný večer som zašla za doktorom aby som zistila čo sa vlastne deje a až ten povedal, že som mala kus skla v nohe. Vzhľadom na to, že som ďalšie ráno stále tak nejak nemohla chodiť objednali mi koňa. Aby som bola úprimná na koňovi som nechcela ísť ale nedalo sa nič robiť. Spočiatku bolo však všetko fajn, až v istej časti cesty môj kôň spanikáril. Bolo to v úzkej uličke medzi dvoma kameňmi ktorá išla dolu kopcom. Hoci som sa odtiaľ ledva dostala dopadlo to dobre. Pozerajúc sa späť som to asi brala moc dramaticky aj keď to naozaj nebola práve bezpečná situácia.

Tretia zastávka bola Cartagena no celú dobu tam som bola chorá takže o tom nemám čo hovoriť. Raz som sa pokúsila vyšľapať na taký hrad ale nedopadlo to dobre lebo mi bolo zle a točila sa mi hlava. Prikladám však dve fotky z Cartageny. Prvá je z balkóna mojej izby a druhá spod toho “hradu”. Nie som si istá čo to vlastne bolo.

 

Další články od Terky

Tereza Širáňová

Outbound 2018/19 Kolumbie

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!