Raz večer prišla na skupinu pre inboundov správa od môjho country coordinatora Gerharda, že prvých dvoch ľudí, ktorý s prihlásia zoberie na kloofing. Nemal som absolútne tušenie čo kloofing je ale nebol čas váhať, takže som sa ako prvý prihlásil a miesto som dostal. Druhý bol môj kamarát Ben z Nemecka. Neskôr som sa dozvedel, že to bude niečo turistické a bude tam zlaňovanie ( kloof je Afrikaans slovo pre niečo ako kaňon ) a voda. Čo prišlo ale určite predčilo moje očakávania.
V piatok poobede ma môj host otec Mike hodil k G-mu kde prišli už aj Ben a dvaja rotexáci: Ryan, ktorý bol minulý rok vo Fínsku a korého už dobre poznám ako host brata jednej z inboundov a Johan, ktorý bol minulý rok v Brazílii a je pravý Afrikaaner. G nás privítal tradičným Afrikans receptom takzvanou milk taart čo je torta zo salka posypaná škoricovým cukrom
Ráno sme sa zobudili o 5:30 a išli sme na kloofing. Bolo to v Magaliesberg kde sú nejaké menšie kopce v bushi. Cetovali sme tam asi hodinu počas, ktorej som sa snažil naučiť aspoň niečo na môj blížiaci sa test z biológie a popri tom som musel dešifrovať Johanove znalosti češtiny z duolinga. Na mieste sme sa stretli s našimi sprievodcami Anthonym a Nadiou. Dostali sme postroje a prilby a mohli sme vyraziť.
Najprv sme išli kúsok africkou bushou po miernych kopcoch. Do prvého mierneho kloofu sme zostúpili peši aj vpohode vyšli peši. Do hlavného kloofu sme už museli zlaniť. Prvý zostup mal asi 10 metrov. Druhý mal 30 a bol najväčší. Tretí mal znova asi 20. Počas prvého a polky druhého zostupu som sa cítil fakt nepríjemne ale potom som tomu došiel na chuť. Po tretiom zostupe sme už boli dole v kloofe.
. Cesta ďalej pokračovala po kameňoch vo vode a sem tam sme sa už aj brodili. Potom sme prišli na zráz. Bol to posledný zostup. Mal asi 20 metrov ale bol najkrajší. Prvých asi 5 metrov som išiel po kameni ale potom sa kameň skončil a ja som sa len voľne spúšťal s vodopádom pred sebou a zaplaveným kloofom za sebou. Odtail sme asi 15 metrov plávali a potom sme sa dlho brodili a sem tam plávali zaplaveným kloofom. Ževraj normálne býva voda oveľa vyššia ale keďže ešte neboli prvé dažde bola nízko. Nad nami bola asi 100 metrov hľadká stena. Keďže v kloofe nebolo slnko a voda bola studená a brodili sme sa v nej aspoň hodinu kým sme odtail vyšli všetci sa strašne triasli. O pol hodinu sme sa znova parili na slnku a všetkým bolo smutno za chládkom z kloofu.
Celkovo jeden z najlepších zážitkov zaťiaľ. Juhafrická má neuveriteľne krásnu prírodu a prírodné rezervácie ktorými je krajina pokrytá začínajú hneď za okrajom mesta.