Po príchode do San Lorenza vám môžem povedať, že toto je už iná liga… Myslím, že moja výmenna sa právoplatne začala až tu…
Prišla som v piatok večer a v mojom dome sa rozbiehala “garden party” :D… Hneď ako som prišla, predstavili mi všetkých účastníkov. Medzi nimi boli aj výmenní študenti, ktorí sú tiež v San Lorenze. Vydarený to deň.
Predávanie diplomov… Sestra, host mama a brat.
Ďalší deň ma chceli zobrať na módnu prehliadku. Mala som však stretnutie z klubu a nestihla som to… Aby mi nebolo smutno, že som premeškala svoju prvú módnu prehliadku, zobrali sme sa a s celou rodinou som strávila večer v nákupnom centre.
Nedeľa a pokojný obed v škole… Áno, v škole. Moji host rodičia sú totiž riaditelia jednej súkromnej školy. A poobede ma zobrali so sebou na výlet roičia jedného výmenného študenta. Šli sme trošku spoznať okolie. Vzali nás k jednému jazeru Ypacarai a na festival chrobákov. Potom sme sa šli najesť do neďalekého mesta. Boli sme si popozerať suveníry, pretože John (spoluvýmenný študent) chcel kúpiť niečo mamine k narodeninám. A viete čo?! Stretli sme tu jednu paniu. Angličanku. Príjemné stretnúť niekoho, kto vie kde je Európa :D… Ale nie, jasné že všetci vedia kde je, tu išlo iba o ten pocit, že vie ako sa cítime. Nebola však taká typická angličanka. Aspoň teda ja si takto angličanov nepredstavujem 😀
Od pondelka do piatka škola… Poviem vám zima je tu teplá, noci dlhé, sukne krátke a chlanani nic moc… hahaha. Nie, naozaj, fakticky tu je iba pár pekných chlapcov. Tento pondelok bol môj prvý, všetci chceli vedieť kto som, odkiaľ som, čo tu chcem… A dokonca ma pozvali do rádia. Od tohto pondelka som každý deň v rádiu! Budem slávna! Hihi
Vo štvrtok, keď som si dávala popoludňajšieho šlofíka, ma prišla sestra zobudiť so slovami: ” Hej! Máš 20 minút na to, aby si sa prichystala. Ideme na jednu dôležitú akciu!” No viete si predstaviť ako som čumela… Polorozospatá, s hniezdom na hlave a kruhami pod očami som na ňu čučala, či si robí srandu alebo čo. Nerobila… A tak, za 20 minút sa naša Romanečka vychystala a z rozslintanej a ospalej medvedice sa stal porcelánový sloník. Čierne minišaty, modré sako, štekličky a jemný make-up a hneď zo mňa bol človek :D. Dorazili sme tesne pred začiatkom. Diplomy sa odovzdali prekvapivo rýchlo a potom už len pokračoval program. Paraguajské tance a piesne pripravené študentmi univerzity.
Suveníry, suveníry, suveníry .Tento ujo mal všetko na čo si len spomeniete
Piatoček milujeme všetci. A tento bol úplne že megasupernajsambombatutifrutilepši… Začala sa totiž olympiáda. Aj ja som bola prekvapená… Ale skutočne! Oni tu majú olympiádu! Zo všetkým všudy! Celá škola je rozdelená na dva tímy. Gris (sivá) a Azul (modrá). Tieto farby proti sebe súťažia. Majú vlastné družstvá na rôzne športy a iné aktivity, a volia si kráľovnú. A hádajte kto je kráľovnou tímu Gris?! Moja sestra! :O Takže celé popoludnie sme strávili prípravami na jej veľkolepý výstup.
V sobotu som mala svoju prvú hodinu maľovania. Hmmm, nemala som potrebné pomôcky, tak som akejsi pani vymaľovala obrus :D. Poobede ma pozvali do ďalšieho rádia. Ach, asi fakt budem slávna :D.
Ah nedeľa… Šla som navštíviť mojich starých známych v Oviede… No to by som nebola ja, keby niekto z nich mal čas. Takže som sa stretla iba s jednou kamarátkou z USA. No po ceste sme sa zastavili navštíviť kostol Basilica de Caaupe.
A zase pondelok. Každý deň iný program. Na tento deň vyšiel volejbal. Rádijko.
Utorok sme šli na obrovitánsky štadión, kde sa súťažilo v atletike a basketbale, typické tance, spev a hra na nástroj.
V stredu zase futsal a ja už ani neviem čo vlastne. Večer som potom ešte šla na jedno vystúpenie z umeleckej školy. Tieto dni sa mi tak trochu zlievajú.
Vo štvtok maľovanie.
A dnes, piatok, šach, moderné tance, hádzaná a veľké vyhodnocovanie!
