Tak a tu sa to celé začína, som ešte v Trenčíne je 7 hodín ráno a ja balím posledné veci do kufra, ktorý má už bez toho nadváhu viac ako 2 kg. Mám presne pol hodinu na to, aby som sa nachystala a rozlúčila so všetkým na rok. Z domu vyrážame s malým oneskorením.
Po skoro troch hodinách konečne prichádzame do cieľa. Na letisku chceme zaparkovať v parkovacom dome, ale nedarí sa nám na prvý ani druhý pokus, keďže poschodia v parkovacom dome sú plné. Tretí pokus je konečne úspešný – našli sme miesto ! Zaparkujeme, vytiahneme kufre a spolu s rodičmi sa vydáme k terminálu.
Na letisku to už ide rýchlo. Jedinou komplikáciou je samoobslužný check in a odbavenie batožiny. Tu nastáva problém – nadváha. Nepočítala som s tým, že batožinu si sama položím na pás a nechám nech mi ju stroj odváži. Spoliehala som sa nato, že mi batožinu odváži personál, ktorý síce bude namietať, že mám nadváhu, ale nakoniec má pustí. So strojom je to iné, ohlási nadváhu a nie je možné sa s ním dohadovať, alebo prehovárať ho. Jediná možnosť teda bola otvoriť kufor vybrať nejaké veci a prehodiť ich do menšieho kufra (ten našťastie vážiť netreba). Celá situácia sa trochu natiahla a ja som sa dostala do mierneho stresu.
Po odbavení batožiny som preto už nestrácala čas, rozlučila sa s rodičmi bez plaču (na slzy nebol čas) a naskenovala letenku. Otvorila sa brána a ja som ňou prešla. Naposledy som zamávala rodičom a šla vlastnou cestou. Nebola som sama ani 5 minút a už si ma letisková ostraha vybrala nabok, aby mi mohli spraviť test na drogy. Nepozdávali sa im moje odznaky, ktoré som mala v kufri (na röntgene im prišli podozrivé). Po kontrole som mohla na chvíľu zvolniť, keďže mi ostalo ešte asi 45 min. na to aby som sa presunula k svojmu Gatu.
Do lietadla sadám okolo 13:00hod., odlet je plánovaný na 13:30 hod. Nakoniec odlietame s cca 20 min meškaním o 13:52 hod, čo znamená, že v Lisabone budem mať stresy, keďže už takto to bolo veľmi na tesno. Let trvá 3 hodiny 30 min. Popravde z cesty si nič nepamätám okrem poslednej pol hodiny – lietadlo už malo pristávať no Lisabon stále v nedohľadne. Pristávame, je 16:30 hod. čo znamená, že mám asi 20 min na presun do druhého lietadla. V momente keď sa dostanem von z lietadla ovalí má nechutné teplo a začínajú moje hry o život. Autobus nás preváža z lietadla do budovy letiska a ja počítam každé sekundy, ktoré týmto presunom strácam. Konečne sme pred budovou vojdem dnu a bežím cez cez letisko, k pasovej kontrole a k svojmu Gatu č.2. Trvá mi to presne 10 min. Stihla som to. Vyzerá, že už čakali len na mňa.
Autobus nás prevezie do nášho lietadla, tam sa pohodlne usadím a čakám na odlet, ktorý ale neprichádza. Čakáme asi 90 min a potom KONEČNE vyrážame smer Recife Brazília. Let je pohodlný, trvá asi 8 hod. Do Recife prilietamie asi z hodinovým meškaním. Vystúpim z lietadla idem na pasovú kontrolu, tam mi povedia, že do 90 dní sa musím zastaviť na polícii. Následne idem s napätím očakávať, či so mnou prišiel aj môj kufor – našťastie dorazil.
Keď už mám oba kufre vydám sa smerom von z letiska. Tam ma už očakáva celý výbor. Vo chvíli, keď počujem ako skandujú moje meno sa rozplačem a rozutekám k svojej novej mame Gal,ktorú ihneď vyobjímam. Po krásnom privítaní a veľa fotení sa vyberieme von smerom k autu. Vo chvíli ako prekročím prah dverí ma ovalí neuveriteľné teplo a vlhko. Pri aute mi mama povie, že cesta domov nám bude trvať asi 2 hodiny. Sadneme do auta a po 20 min už spím a z cesty si nič nepamätám. To je zatiaľ všetko k mojej ceste,vidíme sa v ďalšom blogu čoskoro.
Další články od Ely
Splnený sen
Nakoniec by som to rada zhrnula ako tu najlepšiu skúšku dospievania/dospelosti. Stále nechápem ako som...
Výlet plný pláží a jedla
Zrazu sa zastaví auto a šofér nám z nízkeho útesu ukazuje morské korytnačky, ktoré plávajú...
Predlžený víkend?
Dnešný príbeh začína vo štvrtok. Mám po škole a sedím v aute s mamou, ktorá...
Súdny deň
Keď už mám oba kufre vydám sa smerom von z letiska. Tam ma už očakáva...
