Tak ako u nás na Slovensku sú školy s prísnym dress codeom a uniformami veľmi ojedinelé, tu je realitou presný opak. Do mája 2024 boli školské uniformy v Thajsku dokonca povinné, a to v štátnych aj súkromných školách. Práve v máji minulého roka však minister školstva oznámil, že školy si môžu po novom samy rozhodnúť, či budú vyžadovať uniformy – primárne s cieľom uľahčiť rodičom študentov výdavky. No podľa prieskumu, ktorý bol robený rok pred týmto rozhodnutím of the National Institute of Development Administration (NIDA), približne 80,53 % opýtaných podporovalo ich pokračujúce používanie, a ich voľiteľnosť podporilo iba pár škôl v hlavnom meste. Dokázali by sme ich rozdeliť na približne päť kategórií, po dve skupiny podľa pohlavia a štyri podľa veku – no dnes vám detailnejšie poviem iba o dvoch povinných typoch uniformy, a to pre prvý a druhý stupeň strednej školy.
Chut Nakrian / ชุดนักเรียน / — každodenné stredoškolské uniformy. Najväčšie rozdiely môžeme spozorovať hlavne medzi dievčenskými uniformami. Avšak identickým základom oboch je typicky čierna alebo tmavomodrá midi sukňa, biele ponožky, čierne školské topánky a na väčšine škôl aj mašľa do vlasov, ktorej dizajn určuje samotná škola. Čo sa vrchnej časti týka, dievčatá prvého stupňa majú priradenú košeľu, ktorá výzorom skôr pripomína tričko, často s prišitým vreckom na spodku. Podľa dress codeu ju majú vykasanú a nosia s ňou tzv. kosong (kosong / คอซอง /) – mašľu so špecifickým tvarom, ktorú nosia okolo krku. Dievčatá vyššieho stredoškolského stupňa už majú obyčajnú košeľu, ktorú naopak majú v sukni zakasanú, a na páse cez sukňu nosia opasok so školským logom. Niektoré školy majú v dress code pre staršie žiačky taktiež kosong, no tento model už po zaviazaní skôr pripomína tvar „X“. Dovolím si povedať, že chlapčenské uniformy sú na druhej strane úplne rovnaké 🙂 Úprimne, žiadny rozdiel som na nich nespozorovala a ani mi pri mojom “výsluchu” spolužiačok na túto tému nič nevypichli. Ide o trojštvrťové nohavice – typicky čierne – s košeľou, opaskom so školským logom, bielymi ponožkami a čiernymi školskými teniskami.
Chut phala / ชุดพละ / — športové školské uniformy sú jednou z neutrálnych častí školského dress codeu – sú unisex, rovnaké nosia aj dievčatá, aj chlapci a jediný prípadný vizuálny rozdiel sa objavuje iba medzi staršími a mladšími ročníkmi. Skladajú sa z trička, teplákov a tenisiek. Zatiaľ čo farba košieľ klasických uniforiem je na každej škole biela či bledomodrá/fialová a ich vzhľad je približne rovnaký (až na školský znak na košeli a opasku), farbu či celkový dizajn športových uniforiem si škola určuje sama. Väčšinou sa farba odvodzuje od farby školy či školského znaku. Kvôli modrému diamantu v erbe mojej školy sú naše športové uniformy modré – tepláky tmavého odtieňa s vyšitým názvom školy na pravom stehne a tričko, ktoré je pre staršie ročníky svetlomodré a pre mladšie tmavomodré.
Zaujímavosti o uniformách a školskom drescode – podľa nášho školstva by ste si asi predstavili, že športové uniformy fungujú skôr ako úbor na jednu hodinu, ktorý si študenti prinesú do školy v dodatočnom vrecúšku (ako to býva u nás). No nie je tomu tak: už hneď prvý deň mi došlo, že na škole koncept šatní vôbec neexistuje – študenti totiž v športovej uniforme do školy prídu a nosia ju celý deň! Regulácie šperkov a make-upu sú taktiež celkom očakávané pri škole s uniformami – a naozaj sa nemýlite. Make-up je na školách zakázaný, rovnako ako piercingy či iné doplnky, okrem náramkov či obyčajných minimalistických kruhových náušníc, ktoré môžu nosiť iba ženy. Do striktného dresscodeu taktiež patrí dĺžka vlasov či pravidlo o svetroch — mužské vlasy nemôžu byť dlhšie ako 7 centimetrov a pre dievčatá je minimum 20, maximum 25 centimetrov od goliera uniformy, pričom musia byť každodenne zopnuté v cope či na niektorých školách vo vrkočoch. Čo sa svetrov týka, sú povolené iba počas daždivého obdobia a zimy. Osobne si myslím, že aj máloktorý šialenec by si mimo týchto období ten sveter na seba dal (keďže teplota dosahuje priemerne 35 stupňov), no pre niekoho to pravidlo asi platí a učitelia sú na to z mojej skúsenosti veľmi hákliví; na začiatku daždivého obdobia minulého roka si môj spolužiak do školy sveter doniesol, no aj napriek tomu, že školský poriadok neporušoval, učiteľka dejepisu trvala na tom, aby si ho dal dole a dokonca to nazvala ‘disrešpekt’ (vlastne zhruba niečo ako u nás čiapky vo vnútri budovy).
Kvôli reguláciám ohľadom piercingov či dĺžky vlasov sa robia náhodné kontroly zhruba každý mesiac až trikrát: po rannom zhromaždení požiadajú určitú skupinu žiakov/žiačok, aby zostali na svojich miestach, a väčšinou seniorní študenti alebo členovia študentského parlamentu zmerajú pravítkom vlasy všetkým, u ktorých majú podozrenie na priestupok. Pri porušení pravidiel bude študentovi odobraná študentská karta s napomenutím, aby si účes do týždňa upravil (ak sú jeho vlasy príliš dlhé). Ku koncu týždňa prídu na ďalšiu kontrolu, kde mu kartu po splnení inštrukcií vrátia. Ak sú vlasy u dievčat príliš krátke, študentka dostane určitý čas na ich odrast a pokým aj tak vlasy nedosiahnu povolenú minimálnu dĺžku, musí sa na víkend zúčastniť tzv. “Morálneho tábora”. Dostane víkendový rozvrh aktivít, ktoré bude musieť cez víkend na tábore s inými žiakmi splniť – primárne ide o veci, ktoré by vraj mali správanie študenta zlepšiť.
Toto by sa už ale momentálne dalo považovať skôr za pravidlá špecificky mojej školy, keďže od januára tohto roku (2025) ministerstvo školstva Thajského kráľovstva od tohto vnútroštátneho predpisu upustilo a spolu s uniformami môžu školy o celkovom dress code školy rozhodovať samy.
Môj názor na uniformy – ja, ako výmenný študent, výnimku z nosenia uniforiem nemám. A prekvapivo sa ani nesťažujem! Vždy som si myslela, že uniformy sú zbytočné, a pri školských debatách o ich nosení som argumentovala, že by mali byť voliteľné. No po šiestich mesiacoch ich nosenia si myslím, že to vlastne nie je také zlé. Na druhej strane ale kompletne rozumiem, prečo thajskí študenti hneď využijú každú možnosť obliecť si do školy niečo iné. No ja som si uniformy celkom obľúbila. Vyhovuje mi, že nemusím rozmýšľať nad tým, čo si dám na seba každý deň. Taktiež je to kus kultúry, ktorý si budem môcť odniesť domov a ktorý mi bude pripomínať spomienky na najlepšiu časť mojej výmeny — moju školu a mojich spolužiakov.
Záver – dôvod, prečo som na začiatku spomenula rozbor špecificky iba povinných uniforiem, je ten, že na thajských školách funguje mnoho nepovinných projektov a k trom z nich sa vzťahujú aj uniformy pre študentov. Tam patria skauti, mladí členovia Červeného kríža a vojenskí kadeti. No o tých vám porozprávam niekedy nabudúce.
Další články od Lucie
Zemetrasenie v Thajsku – nemyslela som si, že si toto sama zažijem
Možno ste v dnešných ranných hodinách zachytili správy či videli záplavu videí pochádzajúcich z juhovýchodnej...
Thajské školské uniformy
Tak ako u nás na Slovensku sú školy s prísnym dress codeom a uniformami veľmi...
Thajská doprava
Ak ste čítali môj prvý článok o tom, ako som sa stala výmennou študentkou v...
Najlepšie miesta na Phukete: Tipy od študenta na výmennom pobyte
Počas prvého z piatich výletov organizovaných Rotary 3330 pre tohtoročných výmenných študentov v Thajsku sme...
Prvý týždeň výmenného študenta v Thajsku
Najmagickejšia časť celého víkendu ale prišla o šiestej ráno v nedeľu. Vec, ktorú v Thajsku a...
Ako sa stať výmenným študentom? Z pohľadu Rotary Youth Exchange
Moje meno je Lucia. Som 15 ročný teenager zo srdca Európy a už o naozaj...
