Ako som sľúbila, som tu s novým článkom. Po novom roku som si ešte užívala týždeň voľna, počas ktorého som navštívila moju novú host rodinu. Sú to farmári, takže majú fakt veľké polia a taktiež asi 70 kráv. Konečne majú aj dve mačky a veľmi maličkého psa. Ragu, nič v zlom, ale stále mám radšej mačky ako psov.
V sobotu oslavovala moja kamarátka Miisa 19 rokov. Teda v sobotu mala iba oslavu. Baby pripravili pizzu, koláče a čipsy. Celý večer sme hrali rôzne hry, klebetili, no proste sa zabávali. Bol to skvelý koniec vianočných prázdnin.
Ďalší víkend sme s hokejovým tímom mali dva zápasy. Najhoršie na tom bolo, že sme hrali hneď po sebe, takže sme nemali žiadny čas si vydýchnuť. Prvý zápas sme vyhrali 8:0 a prispela som svojím prvým gólom. Druhý zápas sme tiež vyhrali 6:1 a tam som si pripísala asistenciu.V nedeľu mali v Kiuruvesi deň otvorených dverí pre všetky športy, a keďže mám toho málo, prihlásila som sa na ženské rugby. Tréningy máme dvakrát do týždňa, ale môžem chodiť iba v utorok keďže vo štvrtok mám hokej a fínštinu.
Posledný týždeň, ktorý som strávila s mojou prvou host rodinou sme sa vybrali na menší výlet do Rovaniemi. Pretože Miina sestra tu mala kamaráta z Austrálie, tak mu chcela ukázať Santovu dedinu. Konečne som videla Santu! Máme dokonca aj spoločnú fotku. Oproti novembru, keď sme tu boli s rotary, nebola tu až taká plnka ľudí. A keď to tam bolo skoro ľudoprázdne, som si uvedomila, že celá dedina pozostáva asi iba z niekoľkých domčekov. Netvrdím, že sa mi tam nepáčilo, práve naopak. Kto už len môže povedať, že videl Santa Clausa.
Prespali sme u Miinej tety a na druhý deň sme sa vybrali do Švédska. Všetko je tam oveľa lacnejšie, takže ho využívajú ako my Poľsko. Išli sme tiež okolo asi najväčšej Ikei akú som kedy videla. Zdržali sme sa tam iba pár hodín a potom vyrazili na cestu naspäť. Bolo to skvelé zakončenie môjho pobytu u Mii a Harriho. Neskutočne som si ten pol rok užila a som veľmi rada, že práve oni boli moja prvá host rodina.
Nová host rodina
V piatok som teda zmenila rodiny. Bol to naozaj zázrak, že som sa dokázala zbaliť do svojich kufrov. Pretože som si kúpila zimné bundy a ďalšie kusy oblečenia. Ako som ale písala, moja nová host rodina sú farmári. Majú dokopy štyroch synov a jednu dcéru. Najstarší žije pár minút od domu svojich rodičov a má asi polročného syna. Host sestra študuje v Kuopiu a tiež má ročného syna. Prostredný brat pracuje taktiež v Kuopiu. Druhý najmladší syn je doma najviac času zo všetkých. Len škoda je, že nehovorí vôbec po anglicky. Najmladší odišiel na rok do armády keďže tu majú povinnú vojenskú službu a vidíme sa iba cez niektoré víkendy.
Moji host rodičia Pirjo a Pertti sú veľmi milí ľudia. Pred pár rokmi mali výmennú študentku z Austrálie a často ich navštevujú aj známi z Rakúska. Hneď v prvý víkend ma zobrali na skialp. Nikdy som na nich nebola a väčšinu času sme išli iba po rovinke takže sme boli veľmi pomalí. Bola to celkom sranda len trocha zima. Tiež som prvý krát vyskúšala bežkovanie. Zo začiatku mi to vôbec nešlo a je to strašná záťaž hlavne na ruky, ale potom to už bolo fajn.
Do školy chodím každé ráno autobusom. Najhoršie je, že nemám ani poňatia kedy má vlastne prísť. Jedno ráno ma vyzdvihne o 7:45 a ďalšie o 7:55 a pritom pôvodne by tu mal byť už o 7:35. Ale tak zatiaľ to nie je až také zlé. Po škole idem tiež väčšinou autobusom o 14:30, takže v podstate nemám čas vôbec na nič.
Ďalšiu nedeľu ma host rodičia nahovárali (netrvalo im to dlho) aby som vyskúšala plávanie v jazere. Bolo to ešte lepšie ako v snehu. Voda nebola až taká studená ako som si myslela a najväčšia zima mi bola keď som čakala, kedy príde rad na mňa. Potom sme samozrejme išli do sauny. Dokopy som bola v jazere štyrikrát. Musím ale uznať, že posledný krát už mi začala byť trocha zima.
Druhý štvrtok v novom mesiaci sa konal penkkarit. Je to Fínska tradícia, kedy sa tretiaci (maturanti) oblečú do rôznych kostýmov. Predtým však ešte “vyzdobia” triedy. Potom majú krátke predstavenie ako napríklad parodujú učiteľov alebo spievajú piesne. Nasleduje “vykopávanie” zo školy. Druháci ich vynášajú na rukách zo školy a nakladajú na dodávku. Potom z tej dodávky hádžu cukríky po ľuďoch a vozia sa po celom meste. Bolo to úplne niečo iné ako máme my na Slovensku.
Najlepší deň
Na ďalší deň sme mali asi najlepší deň čo som zatiaľ zažila. Keďže sú druháci najstarší na škole, musia to nejako osláviť. Preto sme celý tento semester mali trikrát do týždňa hodiny tanca. Kde sme sa naučili dokopy osem tancov. Aj keď som mala minulý rok svoju tanečnú, nebola som o nič múdrejšia ako ostatní, pretože sme tancovali úplne iné tance. A v piatok sme mali veľké predstavenia.
O desiatej sme mali prvé pre škôlky a prvý stupeň základnej školy. Taktiež sa to vysielalo online (https://www.youtube.com/live/Z9KrFf6IdfY?feature=share). Bohužiaľ hneď na začiatku nám zle pustili hudbu takže boli všetci trocha zmätený, ale nakoniec sme sa zosuladili. Posledný tanec je náš vlastný. Študenti dajú dokopy hudbu a vymyslia choreografiu. Druhé vystúpenie bolo o jednej pre druhý stupeň a strednú školu. Po ňom sme išli dva páry vystúpiť do miestneho domova dôchodcov aby si aj tí čo nemohli prísť užili aspoň niečo, pretože sme tancovali iba dva tance. Najväčšie a asi najviac dôležité bolo predstavenie o siedmej pre rodičov. Na moje prekvapenie ich prišlo naozaj veľa. Na konci sa konal tanec s rodičmi, no a keďže mám dvoch host ocinov, vybavila som si dve pesničky. Po celodennom tancovaní som bola veľmi unavená, ale zároveň veľmi šťastná. Tradíciou tiež je, že všetci čo tancovali idú na chatu. Užila som si to a hlavne som mala šancu lepšie spoznať ľudí a porozprávať sa s nimi.
Na druhý deň ráno sme s host rodinou išli pozrieť brata do armády. Pretože tam mal ceremoniál a zložil prísahu. Dokopy s nim tam bolo skoro 200 ďalších vojakov. Aj keď som ničomu nerozumela, vyzeralo to byť zaujímavé.
Myslím si, že som toho tu napísala celkom dosť. Takže o ďalších zážitkoch sa s vami podelím niekedy nabudúce. Hádam na to zase nezabudnem.
Další články od Charlotte
