A je to tu. Dneska som odletela na svoj ročný pobyt do krajiny tisícich jazier. Hneď od rána u nás vládol chaos, pretože sa so mnou ešte prišli rozlúčiť poslední kamaráti. Aj keď to bolo iba na dve hodiny, som naozaj veľmi šťastná, že si spravili čas a povedali sme si svoje ahoj osobne. Samozrejme sa to nezaobišlo bez sĺz.
Nasledovalo ešte posledné dolaďovanie kufrov. To bol boj! Zmestiť sa do požadovanej váhy stálo naozaj veľa námahy a rozhodovania, čo je pre mňa dôležité a čo nie. Keďže som letela až neskôr, stihla som, na veľmi dlho, posledný obed s rodičmi a bratom. Ako s prvým z rodiny som sa rozlúčila s naším kocúrom. Nasadli sme do auta a čakala nás trojhodinová cesta na letisko v Krakove.
Môj najväčší strach bol, či náhodou nebudem musieť niečo vyhodiť z mojich kufrov. Alebo pri chek-in, to som tiež tŕpla. Našťastie nenastali žiadne komplikácie. Som na svojich rodičov hrdá, ako to zvládli, a že si to na poslednú chvíľu nerozmysleli.
Po prílete ma na letisku čakala baba z Rotexu (zúčastnila sa výmenného pobytu v 2019/2020), keďže najbližší týždeň strávim na kempe v Karkku spolu s ostatnými výmennými študentami. Potom sme išli k členke Rotary, ktorá nás u seba nechala prenocovať. Už som stihla ochutnať jedno z ich tradičných jedál. Hoci neviem čo to bolo, ale chutilo to skvelo. Hneď ráno prišlo dievča z Francúzska a cestou do kempu sme vyzdvihli ešte jednu z USA. Cesta trvala necelé tri hodiny.
Sme ubytovaní vo veľkých a krásnych izbách, hneď pri jazere. Moja spolubývajúca je z Belgicka a spolu chodíme na hodiny fínštiny. Už som stihla mať jednu z nich. Je to pre mňa naozaj zvláštny a ťažký jazyk. Aspoň takto zo začiatku. Po večeri sme navštívili slávne fínske sauny.
Aby som to zhrnula, zatiaľ sa mi tu veľmi páči. Taktiež je tu každí milí, hlavne ľudia z Rotexu. Aj keď máme naozaj veľa otázok, stále majú veľa trpezlivosti a snažia sa nám všetko objasniť. Uvidíme ako to pôjde ďalej.
Další články od Charlotty
