Svoj výmenný pobyt som strávila vo Fínskom meste Kiuruvesi. O Fínsku som vedela úprimne len tri najzákladnejšie veci. A to, že je tam veľká zima, že je to krajina ľadového hokeja, a že tam býva Santa Claus. Len tieto tri aspekty ovplyvnili moje rozhodovanie o krajinách. Keďže hrávam ľadový hokej a milujem zimu a Vianoce, bola to jasná voľba. Hneď po prílete ma ohúril počet ostrovov a jazier ktoré som videla z lietadla.
Orientation Meeting
Po prílete ma čakal týždenný pobyt v Tampere s ostatnými výmennými študentami, za čo som naozaj veľmi vďačná, pretože som mala aspoň chvíľu čas na spoznanie inej krajiny s ľuďmi, ktorí cítia presne to isté. Taktiež cesta z Tampere do malého mesta Kiuruvesi bola pre mňa úplne iná ako tá na Slovensku. Za celý čas čo sme išli, sme minuli jedno väčšie mesto, veľa jazier, a hlavne veľké množstvo stromov. A to boli štyri hodiny cesty. Ako som už spomínala, Kiuruvesi je veľmi malé mesto. Je to jediné mesto vo Fínsku, kde je viac kráv ako ľudí.
Škola
Škola sa tam prekvapivo začínala už 10.8. takže som mala iba jeden deň na aklimatizovanie. Školský systém sa od toho nášho veľmi líšil. Bol formou vysokej školy, čiže školský rok bol rozdelený na päť semestrov a skúšky alebo testy boli iba na konci každého z nich. Taktiež si študenti vyberali svoje vlastné predmety. Do vyučovania som bola zapojená tak isto ako ostatní študenti, takže som na konci každého semestra robila skúšku spolu s nimi. Podľa mňa to bolo super, pretože asi ako všetci vieme, u nás sa musíme veľa učiť aj po skončení vyučovania. Ale tam som si iba urobila domáce úlohy a mala som veľa voľného času.
Hokej som hrala s radosťou
Počas celého roka som sa snažila zapájať do čo najviac aktivít. Hlavne do tých športových. Podľa mňa to bolo veľmi super, pretože som mala možnosť spoznať veľa nových ľudí. Mojou hlavnou aktivitou bol samozrejme hokej. Ženský klub mi poskytol úplnú výstroj, jediné čo som si musela doniesť, boli korčule. Hoci to bola nižšia liga ako som hrala na Slovensku, hrala som tam s radosťou. Kolektív bol skvelý. Všetci sa snažili sa so mnou rozprávať, aj keď ich angličtina nebola najlepšia. Zápasy sme mávali iba raz do mesiaca. Celkovo som odohrala osem zápasov. Môžem sa pochváliť, že mám na konte dva góly a sedem asistencií. Pred koncom sezóny nás čakal “miniturnaj” kde sme bojovali o konečné umiestnenie v súťaži. Nakoniec sme skončili tretie, čo je podľa mňa tiež dobrý výsledok.
Ďalšie športy, ktorým som sa venovala boli “typické fínske” a to rugby a americký futbal. Rugby bol pre mňa veľmi nezrozumiteľný šport. Ale zato americký futbal som si užila. Bolo to dobré odreagovanie od všetkého.
Najväčšie prekvapenie? Divadelný krúžok!
Pre mňa najväčšie prekvapenie, na ktoré som sa dala ukecať od mojich spolužiačok, bol divadelný krúžok. Dva mesiace sme nacvičovali muzikál, ktorý sa volal: “Dvanásť tanečných princezien”. Všetky rozhovory a aj viaceré pesničky boli samozrejme po fínsky. Pre mňa to bolo úplne prvé vystúpenie v živote a ešte to nebol ani môj jazyk takže som sa na to musela dosť pripravovať. Ale za ten všetok čas a energiu to jednoznačne stálo. Pretože sa mi aj pár dní po vystúpení stávalo, že ma neznámi ľudia v supermarkete zastavili a povedali mi aké bolo to vystúpenie skvelé, a že moja fínština je naozaj super.
Tiež som sa zapojila do niečoho ako je ples-venček, kde sme sa museli naučiť desať rozdielnych tancov. Tréningy boli normálne zahrnuté do školského rozvrhu. Keďže je to malé mesto a tento ples je pravdepodobne jedna z najväčších udalostí, už všetci chalani boli zabratí. V tom čase som sa celkom začala spoznávať s jednou babou, ktorá sa ponúkla, že pôjde so mnou. Od toho okamihu sa z nás stali najlepšie kamarátky.
Host rodiny
Dokopy som bola v troch rodinách, ale každá z nich bola úplne iná. Každá z nich mi ukázala iný spôsob života, mala iné hodnoty a taktiež ma naučili veľa nových vecí. Vďaka svojej prvej host rodine som mohla spoznať lov a taktiež si po prvýkrát zastrieľať zo zbrane. Moja druhá host rodina mi ukázala farmársky život, ktorý je veľkou súčasťou Kiuruvesi. A tretia hoci už boli na dôchodku, ukázali mi, že aj takom veku môže mať človek veľa energie a radosti zo života.
Majstrovstvá sveta v hokeji
Pre mňa, ako hokejistku bol asi najúžasnejší zážitok to, že som sa mohla zúčastniť hokejových majstrovstiev sveta v Tampere ako dobrovoľníčka. Mala som šancu na dva týždne spoznať nové mesto a užiť si nekonečné množstvo hokeja. Bol to naozaj neuveriteľný zážitok. Vidieť pokope toľko hokejistov, to je proste sen. Musím povedať že to bol jeden z troch najlepších zážitkov celého pobytu.
Spolu s Rotary sme mali šancu navštíviť napríklad Santovu dedinu, Helsinky, Savonlinnu, mesto kde sa nachádza hrad, je to jeden z troch hradov vo Fínsku. Veľa ľuďom som preto odporučila, aby navštívili Slovensko, už len kvôli tým hradom.
Taktiež jeden z najlepších výletov bolo samozrejme eurotour. Kto by si ho nezamiloval? Vďaka tomu som si vytvorila priateľstvá a spomienky na celý život. A taktiež viem, že aj ostatní to cítia rovnako.
Bola to neuveriteľná jazda
Aby som zhrnula celý môj rok, bola to neuveriteľná jazda. Samozrejme, ako každý som si prešla vzostupmi, ale aj pádmi. Ale vďaka skvelým ľuďom, ktorých som tu stretla, som to zvládla a môj rok sa stal ešte lepším. Verím, že sa s nimi jedného dňa zase uvidím, pretože by to bola naozaj škoda. Vôbec neľutujem, že som sa na túto cestu do neznáma vydala a kľudne by som niečo podobné absolvovala odznova. Pretože za tie spomienky, priateľstvá či poznania to jednoznačne stálo.
Další články od Charlotte
