Prešli dva mesiace od môjho návratu z Kolumbie a čas uteká ako voda. Stále nemôžem uveriť tomu, že som strávila mesiace v krajine na druhej strane sveta a úspešne som to zvládla. Som však tu a som šťastná, že som mala možnosť ísť na výmenu. Dala mi veľa do života a odporúčam každému zažiť niečo také…
Už to budou skoro dva roky, co jsem začala přemýšlet nad tím, že bych se účastnila výměnného pobytu. Byla jsem jen malou holkou, co se těšila, že pozná svět. Vůbec jsem si neuvědomovala, že mi to doopravdy můj svět změní…
Máš v škole tarantuly alebo anakondy? Mne v škole v Kolumbii behali. Plával si už niekedy s krokodílmi, piranami alebo ružovými delfínmi v najväčšej rieke na svete? Výmena nie je pre každého ale keď už si si povedal že by si to rád zažil na vlastnej koži neváhaj a prihlás sa. Výmena mi zmenila život, ako v dobrom tak i v zlom. Mal som veľa momentov kedy mi chýbali kamarati, rodina a dokonca aj horalky a kofola ale prežil som to a teraz je so mna úplne iný a môžem povedať lepší, múdrejší a rozvážnejší človek s rozhľadom.
Tento výlet hodnotím ako jeden z najlepších zážitkov vôbec v celom mojom živote. Som nesmierne vďačný za možnosť spoznať ľudí, ktorých som na výmene stretol. Pamätám si, ako som prvý deň na Introcampe Tereze hovoril, že si neviem predstaviť, že toto má byť moja druhá rodina, a že neviem či budem mať vôbec nejakých kamarátov. V živote som sa tak nemýlil. S niektorými z výmenných študentov sme boli spolu len tri týždne, napriek tomu mi mnohí pripadajú lepší kamaráti ako ľudia na Slovensku, ktorých poznám povedzme aj päť rokov. Je to neuveriteľné…
Naučil som sa tu riešiť stresové situácie a mám iný pohľad na svet. Uvedomil som si, že rodina je v živote to najdôležitejšie, potom nasledujú praví kamaráti a až potom je všetko ostatné. Nehovorím o zdraví, lebo to je tiež veľmi dôležité. Inak sa už pozerám aj na peniaze, na to čo potrebujem a čo je zbytočnosť. V Kolumbii je veľa ľudí, ktorí nemajú čo do úst. Ich deti nemôžu ísť na dobrú školu, lebo na to nemajú peniaze. Spolu bývajú v byte, ktorý má namiesto okien diery…
Chcete ísť do obchodu a kúpiť si rožok a tresku, ale takéto veci tu nemajú. Presne toto sa volá kultúrny šok. Na začiatku som si ani neuvedomil, že ním trpím. Len som si myslel, že to tu je všetko čudné. Aj bolo. Ale človek sa postupne adaptuje. Napriek tomu mi dodnes pripadajú mnohé veci zvláštne, ale už to neriešim. Zrejme sa postupne mením, prispôsobujem sa inej kultúre, novej rodine. Na novú rodinu tiež nie je ľahké si zvyknúť. Mne sa to našťastie podarilo veľmi rýchlo. Škoda len, že nie som typ človeka, ktorý sa za všetko ospravedlňuje. Pretože moja host rodina to odo mňa vyžaduje. Teda keď urobím hoci len maličkú chybičku, musím sa za to ospravedlniť…
