Prežila som Kolumbiu s úsmevom na tvári. Kolumbia vôbec nie je taká desivá ako každý hovorí. Hovoria to iba tí ľudia,ktorí tam nikdy neboli a nikdy ani nepôjdu kvôli tomu, že sa boja. Pre mňa Kolumbia znamená tropické ovocie, najmilší ľudia na planéte,krásna prírodia, ktorá je oblečená v takej zelenej,že je to ako z rozprávky. Kolumbia je môj druhý domov.
Bývala som v rodine kde som mala dve sestry a dvoch bratov, dvoch psov.Môj ocino bol starosta mesta Tuluá. Nemal veľa volného času lebo stále pracoval, ale vždy keď mal voľno sme robili niečo spolu a snažil sa mi poukazovať jeho rodný kraj kde on vyrástol. Chodili sme dosť často ku ním na fincu, čo v preklade znamená chata.Bývali tam jeho rodičia a on sa tam narodil.Vlastnia kravy, sliepky,kone a iné zvieratá. Aj napriek tomu , že veľa robil , tak skoro vždy si našiel čas aby ma odviezol na moje súkromné hodiny salsy. Cestou tam sme si buď spievali Kolumbijské klasiky alebo Dua Lipu , ktorú on tak miluje. Ak pre mňa nevedel prísť on tak pre mňa prišiel jeho osobný šofér, ktorý bol jeden mega chlapík a nikdy nemal problem mi pomôcť.
Moja host mamka je úžasná žena, naučila ma neskutočne veľa vecí a som jej za to veľmi vďačná. Najkrajšia spomienka čo s ňou mám je, ako sme v kuchyni v nedeľu varili rodinný obed my tri dievčatá( ja, ona a moja host sestra, ktorá sa vrátila z jej výmeny v Nemecku), hrali nám v pozadí na plnú hlasitosť pesničky a my sme si spievali a tancovali salsu. Toľko sme sa toho nasmiali, neskutočne mi tie momenty chýbajú.
Jedlo tam bolo úžasné. Aj napriek tomu, že mám neskutočne veľa obmedzení(som alergická na mlieko, lepok, sóju a vajíčka)tak vždy som mala z čoho si vybrať. Moje šťastie bolo to, že v Kolumbii sa hlavne varí a pečie z kukuričnej múky, takže som si vedela vychutnať veľa vecí.Milujem ovocie, ktoré maju v Kolumbii. Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné keď ma host mamka zobrala do supermarketu a poukazovala všetko ovocie čo bolo. Mali aj také, o ktorom som nikdy nepočula!
Každý deň som jedla papaju, lulo, guanabanu a avokádo. Na raňajky som väčšinou mala ovocný tanier a potom mi ešte naša slúžka urobila horúcu čokoládu.Moje obľúbené jedlo bolo buď arepa con carne alebo tamales. Určite Vám odporúčam také ochutnať ;).
Chodila som do najlepšej školy v meste. Museli sme tam nosiť uniformu,ktorá pozostávala z pola, sukne a z podkolienok. V škole som mala okolo 25 predmetov. Bolo to veľmi ťažké sa učiť v španielčine, ale moji spolužiaci, ale aj tí z vyššieho ročníka mi vždy radi pomohli. Na angličtine som dokonca pomahala učiteľke a učila iné triedy. Chodila som na veľmi naboženskú školu kde ale museli chodiť do kostola každý týžden. Najlepšia vec, čo bola no mojej škole bol olympíjský týžden. Trvalo to asi 7 dni, ale bolo to úžasné. Na začitku dňa sme mali 3 vyučovacie hodiny a potom sme hrali športové hry a na konci týždňa vyhlasili, ktorá trieda vyhrala.Mali sme na škole aj súkromné koncerty miestných spevákov.
Moja výmena v Kolumbii bola úžasná. Bol to jeden veľký zážitok a som neskutočne vďačná za to , že som mohla ísť do Kolumbie a práve do môjho malého mesta Tuluá, ktoré bolo v srdci Valle de Cauca.Veľa detí keď sa rozhoduje kam ísť na výmenu tak chcu ísť do USA, Kanady alebo UK kvôli angličtine, a aj kvôli tomu lebo sa boja zvyšku. Tiež som sa neskutočne bála ísť do zahraničia aa ešte viac do Kolumbie, ale úprimne?Bolo to to najlepšie, čo som mohla urobiť.
Sára Kaprálová RC Košice → Kolumbie D4281
