Môj šesťdňový výlet do Recife

Môj šesťdňový výlet do Recife, hlavného mesta štátu Pernambuco, sa začal skoro ráno. O 5:00 sme ja, môj consellor a jeho žena vyrazili z Juazeira do Norte. Recife sa nachádza 600 km od Juazeira do Norte, takže nás čakala dlhá cesta autom. Mali sme tri zastávky – na raňajky, desiatu a obed. Pravdupovediac, polovicu cesty som prespala, takže cesta ubehla veľmi rýchlo (približne 8 hodín). Hneď po príchode do Recife sme pokračovali priamo do prvého „must-visit“ miesta – Olinda. Toto mestečko je známe svojimi farebnými koloniálnymi domami, úzkymi uličkami a úžasnými výhľadmi na oceán. Mimochodom, bol to môj prvýkrát v živote, keď som videla nekonečný oceán na vlastné oči. Pravdu povediac, vyhŕkla mi aj slzička. 

Druhý deň bol venovaný oddychu a opaľovaniu sa na pláži Boa Viagem, jednej z najznámejších pláží v Recife. Jemný biely piesok, tyrkysové more a príjemná atmosféra robili z tohto miesta dokonalé miesto na relax. Až na to, že veľa relaxu vo vode nebolo, pretože Boa Viagem je známa vysokým výskytom žralokov, takže takmer nikto nebol vo vode. Mohli sme ísť maximálne po kolená a späť. Prvýkrát som ochutnala „oceánsky“ kokos a už teraz viem, že mi to bude chýbať. Večer sme si užili západ slnka na promenáde blízko miesta Marco Zero a pomaly sa vrátili do apartmánu dcéry môjho consellora, kde sme boli ubytovaní. 

Tretí deň sme sa vybrali na výlet do Porto de Galinhas a Praia de Maracaípe. Porto de Galinhas je známe svojimi nádhernými prírodnými bazénmi s krištáľovo čistou vodou. Loďkou ako z rozprávky Vaiana sme sa odviezli na otvorené more, kde som mala možnosť šnorchlovať a pozorovať pestrofarebné rybičky či „mapu Brazílie“ vytvorenú z koralov. Popoludní sme navštívili Praia de Maracaípe, kde som si užila úžasnú atmosféru ako z filmu a sledovala korytnačky a surferov. Tento deň bol jednoznačne jedným z vrcholov môjho výletu. Na pláži by som vedela stráviť aj celé týždne len tak pozorujúc okolie a počúvajúc šum mora. 

Štvrtý deň sme strávili na sítiu (farme v prírode, ďaleko od civilizácie) veľmi dobrého kamaráta môjho consellora. Brodila som sa divočinou, videla stádo koní a kráv, plantáže eukalyptu a cukrovej trstiny. Ochutnala som najsladší ananás, rôzne druhy manga a množstvo ďalšieho ovocia, ktorého názvy si už nepamätám. Deň na sítiu sme zakončili typicky po brazílsky – churraskom, čo znamená množstvo mäsa, ryže, fazule a farofy. Deň sa už končil a mne prišla správa od výmennej študentky Pavly, že sa tiež nachádza v Recife. Pre mňa to bol obrovský zázrak, pretože v tom čase cestovala a obdivovala krásy severovýchodnej Brazílie spolu s ostatnými študentmi na výlete Dream Trip, ktorý trvá okolo 30 dní. Ja som sa ho, žiaľ, nemohla zúčastniť, no zázraky sa dejú, a tak sme mali možnosť sa stretnúť aspoň na malú chvíľu. Som nesmierne vďačná za toto stretnutie. 

Piaty deň som sa taktiež úplnou náhodou stretla s výmennou študentkou Kornéliou, ktorá bola taktiež súčasťou Dream Tripu, no s inou skupinou. Stretli sme sa v obchodnom dome Recife, kde sme sa spoločne porozprávali o našich zážitkoch v Brazílii. Neskôr som sa s Kornéliou a ostatnými výmennými študentmi presunula do ich hotela, kde ma vyzdvihol môj consellor. Bolo neskutočne zvláštne opäť počuť slovenčinu a češtinu. 

Posledný deň pred odchodom sme navštívili Instituto Ricardo Brennand, ktorý sa nesie v duchu francúzskej architektúry a obsahuje množstvo figurín, sôch a svetoznámych malieb. Je to obrovský areál, kde možno obdivovať prírodu aj ich rodinné dedičstvo. Potom už nasledoval len návrat domov. 

S Recife sa mi lúčilo ťažko, pretože to bol nielen dobrodružný výlet, ale aj výlet plný kultúrnych objavov a nezabudnuteľných stretnutí. Recife a jeho okolie ma očarili svojou krásou, históriou a priateľskou atmosférou, na ktorú budem ešte dlho spomínať. Btw, svoje „morské úlovky“ som zabudla v byte na parapete a pravdepodobne mi oceán uniesol moju obľúbenú sekáčovú šiltovku, takže nielen Recife ostane navždy v mojom srdci, ale aj kus mňa v Recife. 

Ema Šindlérová, RC Žilina International → Brazílie 4490, Outbound 2024-25