Výmena rodín

rišiel deň výmeny rodín. Stále je to rovnaké mesto, rovnaká škola, kamaráti, rovnaké tváre, ale aj tak je to také náročné. Presťahovať sa z miesta, kde som sa už ako tak cítila ako súčasť niečoho. Teraz sa mám presťahovať z domova, čo vlastne nie je môj domov, do druhého domu, čo má byť môj ďalší domov. Ako prebiehala moja prvá výmena rodín sa dozviete v dnešnom blogu, ktorý bol preložený zo španielčiny (len pre info).

Pamätám si, keď som prišla v septembri a tá nervozita, čo som mala v lietadle, keď som o chvíľu mala stretnúť v podstate cudzích ľudí, s ktorými som mala žiť nasledujúce štyri mesiace. Na šťastie všetka nervozita opadla, keď som videla Ericu a Alejandra na letisku, ktorí ma privítali veľmi milo. Počas týchto štyroch mesiacov sa stalo naozaj veľa vecí a zažili sme spolu nezabudnuteľné zážitky. Navyše som mohla spoznať aj zvyšok rodiny a mala som bratrancov a sesternice, ujov a tety a starých rodičov, ktorí sa naozaj zaujímali. Je obdivuhodné, ako sa niekto môže tak zblížiť s niekým úplne iným, z druhej strany sveta, za tak krátky čas.

Dni na vode

Leto tu máme v plnom prúde a tak sa v poslednom čase môj program skladá z nejakých vodných aktivít. Či už ideme k jazeru sa len tak vyvaliť na pláž alebo robiť rafting, či plaviť sa na loďke a rybárčiť. O všetkých týchto zážitkoch sa dočítate v dnešnom článku.

Jazero Futalaufquen je také naše more a počas teplých dní sa chodia ľudia schladiť z celého okolia. Toto jazero sa nachádza v národnom parku Los Alerces a má až 2920km2. Má niekoľko pláží a počas pekného počasia je všetko plné. V pozadí sa rozprestierajú pekné hory a jazero je naozaj čisté, takže vidíte všetky kamienk na dne. Keď ideme k jazeru tak sa väčšinou zoberie nejaká „factura“, čo je sladké pečivo a pije sa ako inak maté alebo v týchto teplých dňoch tereré. Tereré je to isté, čo maté, ale namiesto teplej vody sa yerba zalieva džúsom s ľadom.

Nový rok o štyri hodiny neskôr

Pár dní po Vianociach tu máme ďalší článok z Nového roka. Celá noc strávená pri speve, uletené tradície a veľa jedla. Aké to bolo vítať Nový rok o štyri hodiny neskôr, ako moja rodina a kamaráti a ako sme si pripíjali v letných šatoch sa dočítate v dnešnom článku.

Popravde, celé oslavy sa niesli vo veľmi podobnom duchu ako Vianoce. 31. sme pripravovali presne to isté jedlo, ako na Vianoce (takže ak ste ešte nečítali blog z Vianoc tak tam sú vysvetlené všetky jedlá). Večer sme sa začali pripravovať a o cca 9. sme zavítali na farmu mojich host starých rodičov. Tam sme sa všetci spolu navečerali, presne tak ako na Vianoce. Nový rok sme trávili s rodinou.

Štedrý deň v 30 stupňoch

Zdravím, zdravím, po nejakej dobe sa hlásim s ďalším článkom a tentokrát o veľmi dožadovanej téme a to sú Vianoce. Ako všetci vieme, Vianoce sú sviatkom stráveným s rodinou, v kruhu najbližších v teple domova, kde sa všetci prejedajú šalátom a koláčmi, pozeráme Popolušku či Pelíšky a vonku je ideálne sneh. No tento rok bolo všetko úplne naopak. Aké to bolo oslavovať Vianoce 13 000km od domova a čo sa nachádza na takom vianočnom argentínskom stole sa dočítate v dnešnom článku.
Hneď prvý rozdiel je, že Vianoce sú tu 25., ako vo väčšine krajinách na svete. Ja som sa, ale 24. zobudila a zvyknutá som hneď mojej host mamine popriala Veselé Vianoce. 24. teda prebiehali všetky prípravy jedla a podobne. Doma sme robili dve typické jedlá a to „Torre de Panqueques“ a „Pionono“. Torre de Panqueques sú slané palacinky, ktoré sú naskladané na seba, ako veža (torre), a pomedzi to sa dáva syr, šunka, majonéza, šalát, paradajky, mrkva a v podstate akákoľvek zelenina. Pionono je sladko-slané jedlo a je to roláda, ktorej cesto je niečo ako naša piškóta a vo vnútri je opäť šunka, syr, zelenina, majonéza,… Okrem toho som ja doma spravila a vyzdobila naše medovníky, ktoré všetci veľmi pochvaľovali. Ďalšie jedlo, ktoré nemôže chýbať na vianočnom stole je „Vitel toné“, je hovädzie mäso s krémovou omáčkou, ktorá je vraj z ryby, ančovičiek, tuniaka, majonézy a kapary.

Patagonia Tour

Pred týždňom som sa vrátila z výletu, na ktorý určite nikdy nezabudnem. Dva nabité týždne plné nových dobrodružstiev, nových priateľstiev z celého sveta, spoznávania tohto neuveriteľného kusu planéty a hodiny strávené v autobuse, ale aj omnoho viac. Od najkrajšieho ľadovca na svete, cez pozorovanie veľrýb či tučniakov, až po plavbu po číromodrej vode. Toto všetko sa dočítate v dnešnom článku.
V pondelok 18. novembra sme naše dobrodružstvo začali na autobusovej stanici v Esquel, kedy nás hneď na začiatok čakala 10 hodinová cesta do Puerto Madryn. Tam sme sa už stretli s ostatnými výmennými študentami a oficiálne začali náš výlet. Prvý deň sme mali možnosť objaviť toto pobrežné mestečko, popozerať obchody so suvenírmi, či skúsiť miestne alfajores. My sme pokúpili pohľadnice a zavítali do miestnej pekárne. Argentínske pekárne sú tu jedna z mojich obľúbených vecí. Nájdete tam takmer všetko a vždy je to čerstvé a veeeľmi chutné. Druhý deň sme sa vydali smer ,,Peninsula Valdés”, kde sme mali ísť sledovať veľryby, no počas obeda sa rozpršalo a začalo sa blýskať.

Rotary sako centrem pozornosti

Když nastal čas pomalu se začít chystat k odjezdu zpátky domů, nastala ta situace, kdy musíte probrat veškeré své věci a udělat rozhodnutí, co necháte a co si vezmete s sebou. Asi jako každý outbound jsem byla omezena povolenou váhou kufru do letadla, a tak jsem již od začátku věděla, že ono sako, které jsme dostali od rotary před výměnou, budu muset převést na sobě. To však nebyl zas až tak lehký úkol, jak se napoprvé zdálo.