Nedávno som sa vrátila z dvadsaťdňového výletu na sever Argentíny. Neuveriteľných dvadsať dní spoznávania rozmanitých krajín, nespočetných hodín v autobuse a množstva zážitkov. V dnešnom blogu sa pokúsim opísať všetko a priblížiť vám, aké to bolo.
Našu cestu sme začali 22. apríla, keď ma ráno moja hostiteľská rodina zaviezla autobusom do Esquel a prvým spojom sme prišli do Bariloche. Zo Bariloche sme leteli do Buenos Aires, kde sa oficiálne začal celý zájazd, a na druhý deň sme sa stretli s ostatnými výmennými študentmi.
Síce trošku neskôr, ale všetkým vám prajem veselú Veľkú noc. Tento rok suchá, bez kraslíc ani korbáča. Naše slovenské veľkonočné tradície sa nevyrovnajú asi naozaj žiadnym iným (už v akomkoľvek slova zmysle), ale v dnešnom blogu sa dočítate, ako sa Veľká noc trávi v Argentíne a ako som ju oslávila ja, s mojou host rodinou. Tak pekné čítanie!
Po troch mesiacoch letných prázdnin sme sa opäť vrátili do školských lavíc. V dnešnom blogu Vám poviem o tom, aké je to byť v poslednom ročníku na argentínskej strednej škole a ako škola vlastne prebieha.
Ako ste si už mohli všimnúť, na južnej pologuli je všetko opačne ako u nás, na severnej. Takže aj letné prázdniny a leto sme mali až počas troch mesiacov od decembra až po február. Prvá vec, ktorá ma veľmi prekvapila, bolo, že mi nikto nevedel presne povedať, kedy sa školský rok začína. Nemajú to stanovené presne, tak ako my, a vraj každý rok začínajú v iný deň.
Pred nedávnom sa v mojom mestečku uskutočnila tzv. “Fiesta del Ternero”, čo v preklade znamená festival teliat. Okrem teliat sme videli aj preteky koní a iné disciplíny. Ako sme ako výmenní študenti vôbec nezapadli do davu a celkom intenzívny kultúrny šok už po viac ako 5 mesiacoch výmeny sa dočítate v dnešnom článku.
Úprimne táto akcia vôbec nebola v pláne a celkom spontánne sme sa rozhodli ísť s ďalšími inboundmi, keď som išla po týždni navštíviť moju prvú host rodinu (bolo to super!). Prišli sme teda na miesto, zaplatili vstupné (ktoré celkom zabolelo…) a neúspešne sme sa vmiešali do davu plného “gauchov“
rišiel deň výmeny rodín. Stále je to rovnaké mesto, rovnaká škola, kamaráti, rovnaké tváre, ale aj tak je to také náročné. Presťahovať sa z miesta, kde som sa už ako tak cítila ako súčasť niečoho. Teraz sa mám presťahovať z domova, čo vlastne nie je môj domov, do druhého domu, čo má byť môj ďalší domov. Ako prebiehala moja prvá výmena rodín sa dozviete v dnešnom blogu, ktorý bol preložený zo španielčiny (len pre info).
Pamätám si, keď som prišla v septembri a tá nervozita, čo som mala v lietadle, keď som o chvíľu mala stretnúť v podstate cudzích ľudí, s ktorými som mala žiť nasledujúce štyri mesiace. Na šťastie všetka nervozita opadla, keď som videla Ericu a Alejandra na letisku, ktorí ma privítali veľmi milo. Počas týchto štyroch mesiacov sa stalo naozaj veľa vecí a zažili sme spolu nezabudnuteľné zážitky. Navyše som mohla spoznať aj zvyšok rodiny a mala som bratrancov a sesternice, ujov a tety a starých rodičov, ktorí sa naozaj zaujímali. Je obdivuhodné, ako sa niekto môže tak zblížiť s niekým úplne iným, z druhej strany sveta, za tak krátky čas.
Leto tu máme v plnom prúde a tak sa v poslednom čase môj program skladá z nejakých vodných aktivít. Či už ideme k jazeru sa len tak vyvaliť na pláž alebo robiť rafting, či plaviť sa na loďke a rybárčiť. O všetkých týchto zážitkoch sa dočítate v dnešnom článku.
Jazero Futalaufquen je také naše more a počas teplých dní sa chodia ľudia schladiť z celého okolia. Toto jazero sa nachádza v národnom parku Los Alerces a má až 2920km2. Má niekoľko pláží a počas pekného počasia je všetko plné. V pozadí sa rozprestierajú pekné hory a jazero je naozaj čisté, takže vidíte všetky kamienk na dne. Keď ideme k jazeru tak sa väčšinou zoberie nejaká „factura“, čo je sladké pečivo a pije sa ako inak maté alebo v týchto teplých dňoch tereré. Tereré je to isté, čo maté, ale namiesto teplej vody sa yerba zalieva džúsom s ľadom.
