Nikdy by mi nenapadlo, že rozlúčka môže tak bolieť a že odchod bude najťažšou časťou celej výmeny. Keď som odchádzala z Argentíny, cítila som, akoby som tam nechala kus seba, mala som vo vnútri zlomené srdce. Keď sme odlietali, nedokázala som uveriť, že naozaj odchádzam. Že je to už za mnou. Všetko sa stalo tak rýchlo, že som nemohla uveriť, že už je koniec.
Mám neuveriteľnú radosť, že vďaka programu GEORGIA ROTARY STUDENT PROGRAM (GRSP) – Standard Selection Scholarship trávim nasledujúci rok na University of Georgia (UGA) v Aténach, USA!
To, že som bol vybraným študentom, nie je len o šťastí a náhode. Do programu Rotary som vstúpil už pred ôsmimi rokmi, keď som sa prihlásil na dlhodobú výmenu. V roku 2016 som sa vybral na ročný študijný pobyt do Argentíny. Vtedy mi bolo 16 rokov a vlastne som si ani neuvedomoval, keď som nastupoval do lietadla, že výmena ovplyvní nielen nasledujúci rok, ale vlastne celý môj život.
Nedávno som sa vrátila z dvadsaťdňového výletu na sever Argentíny. Neuveriteľných dvadsať dní spoznávania rozmanitých krajín, nespočetných hodín v autobuse a množstva zážitkov. V dnešnom blogu sa pokúsim opísať všetko a priblížiť vám, aké to bolo.
Našu cestu sme začali 22. apríla, keď ma ráno moja hostiteľská rodina zaviezla autobusom do Esquel a prvým spojom sme prišli do Bariloche. Zo Bariloche sme leteli do Buenos Aires, kde sa oficiálne začal celý zájazd, a na druhý deň sme sa stretli s ostatnými výmennými študentmi.
Síce trošku neskôr, ale všetkým vám prajem veselú Veľkú noc. Tento rok suchá, bez kraslíc ani korbáča. Naše slovenské veľkonočné tradície sa nevyrovnajú asi naozaj žiadnym iným (už v akomkoľvek slova zmysle), ale v dnešnom blogu sa dočítate, ako sa Veľká noc trávi v Argentíne a ako som ju oslávila ja, s mojou host rodinou. Tak pekné čítanie!
Po troch mesiacoch letných prázdnin sme sa opäť vrátili do školských lavíc. V dnešnom blogu Vám poviem o tom, aké je to byť v poslednom ročníku na argentínskej strednej škole a ako škola vlastne prebieha.
Ako ste si už mohli všimnúť, na južnej pologuli je všetko opačne ako u nás, na severnej. Takže aj letné prázdniny a leto sme mali až počas troch mesiacov od decembra až po február. Prvá vec, ktorá ma veľmi prekvapila, bolo, že mi nikto nevedel presne povedať, kedy sa školský rok začína. Nemajú to stanovené presne, tak ako my, a vraj každý rok začínajú v iný deň.
Pred nedávnom sa v mojom mestečku uskutočnila tzv. “Fiesta del Ternero”, čo v preklade znamená festival teliat. Okrem teliat sme videli aj preteky koní a iné disciplíny. Ako sme ako výmenní študenti vôbec nezapadli do davu a celkom intenzívny kultúrny šok už po viac ako 5 mesiacoch výmeny sa dočítate v dnešnom článku.
Úprimne táto akcia vôbec nebola v pláne a celkom spontánne sme sa rozhodli ísť s ďalšími inboundmi, keď som išla po týždni navštíviť moju prvú host rodinu (bolo to super!). Prišli sme teda na miesto, zaplatili vstupné (ktoré celkom zabolelo…) a neúspešne sme sa vmiešali do davu plného “gauchov“
