Splnený sen

Keď som sa rozhodla, že chcem ísť na výmenu veľa ľudí v mojom okolí nechápalo, prečo po niečom takom túžim. Odpoveď je úplne jednoduchá. Chcela som v živote zažiť a dosiahnuť niečo viac ako zvládnem tu v tom istom prostredí. 

Po rozhodnutí a prediskutovaní s rodičmi sme sa rozhodli, vydať sa naproti mojím snom. Rodičov zo začiatku zaujímali otázky do akej krajiny chcem ísť, koľko to bude stáť, či som psychicky zrelá na to aby som bola rok sama v cudzej krajine, či krajina môjho výberu nie príliš nebezpečná, kto zabezpečí letenky a poistenie, čo znamená výmena pre nich, teda aké budú ich povinnosti počas môjho roku v zahraničí a milión ďalších na ktoré som nevedela odpovedať.

Všetko sa zmenilo na prvom informačnom OM (orientation meetingu), kde sme dostali odpoveď skoro na všetko. Ak aj ostali nejaké otázky po OM nezodpovedané v krátkom časovom horizonte sa vyriešili. Po otázkach nastalo riešenie tzv. „domácich úloh“ od Rotary. Tu sa pár krát stalo, že som potrebovala pomoc, pretože za mňa, nie všetky úlohy boli napísané zreteľne. Oslovila som preto výmenných študentov, ktorí za už vrátili zo svojich výmen, tzn. ROTEX, ktorí mi vždy so všetkým pomohli.

Kufor sem kufor tam

Asi mesiac pred odletom som dostala kontakt na svoju hostiteľskú rodinu s ktorou som sa dohodla na dátume a mieste príletu. Pri kúpe leteniek som dlho zvažovala, koľko batožiny budem so sebou brať. Konečné rozhodnutie znelo tak, že odletím s jedným veľkým a jedným malým kufrom a naspäť sa vrátim s dvoma veľkými a jedným malým kufrom. Keďže som letela na sever Brazílie, nepotrebovala som so sebou brať iné ako letné oblečenie (preto len jeden veľký kufor tam). Zároveň som rátala s tým, že si veľa oblečenia, prípadne potravín kúpim v Brazílii (preto dva veľké kufre naspäť).

Najviac stresujúci deň pre mňa aj rodičov nastal 26. júla (deň môjho odletu), keďže som nikdy sama nikam neletela. Obavy však boli zbytočné a let s prestupom som bez problémov zvládla. V Brazílii na letisku ma už čakala celá delegácia. Moja host rodina, s niekoľkými výmennými študentami a tiež koordinátor Rotary. 

Host rodiny

Moja prvá rodina, ktorú tvorili dve mami bola asi najkrajšia skúsenosť do života. Ani jedna z mám nevedela komunikovať v Anglickom jazyku, takže od začiatku som bola odkázaná na portugalčinu. Začiatky boli ťažké, ale vždy sme sa nejak dorozumeli. Dokonca ma prihlásili na jazykovú školu na ktorej som získala certifikát (ten sa v živote určite zíde). Obrovskou výhodou bolo, že veľmi radi cestovali a spoznávali nové miesta. Vďaka ním som precestovala a spoznala neuveriteľne veľa krásnych miest, na ktoré mám len tie najkrajšie spomienky. 

Moja druhá rodina, ktorej súčasťou bol aj môj najobľúbenejší brazílec (host brat Igor) bola o niečo konzervatívnejšia no veľmi milujúca a dobrá. Rodičia boli vlastníkmi reťazcov s obuvou a patrili do tej bohatšej vrstvy. Bývala som v obrovskom dome o ktorý sa nám starala pani domáca, ktorá s nami trávila 5 dní v týždni. Medzi jej povinnosti patrilo varenie, upratovanie, pranie, nakupovanie potravín ako aj vecí do domácností.

Skúška dospelosti

Počas roka som spoznala veľa výmenných študentov (náš district alebo v rámci celej Brazílie) a nadviazala priateľstvá na celý život. Spoznala som ich hlavne vďaka našim výletom po Brazílii, ktoré síce neboli najlacnejšie no rozhodne stáli za to.

Nakoniec by som to rada zhrnula ako tu najlepšiu skúšku dospievania/dospelosti. Stále nechápem ako som dokázala stihnúť, zažiť, vidieť, naučiť sa toľko vecí za necelý rok môjho života. Naozaj som sa lepšie rozhodnúť nemohla. Ak by to bolo možné, neváham a idem do toho znovu – načerpať novú kultúru a zážitky. Krajín je na svete neúrekom a Rotary vie plniť sny…

Ela REMENCOVÁ, RC Piešťany → Brazílie 4500, Outbound 2023/24