Osemnásť rokov som žila iba na Slovensku. Moje skúsenosti s inými kultúrami a národnosťami boli veľmi malé. No za jeden rok, som zistila toho extrémne veľa. Predovšetkým, čo sa týka ľudí. My ako Európania, sme veľmi chladní a negatívni ľudia. Stále sa na niečo sťažujeme. Či už sú to naše cesty (napríklad tá nekonečná diaľnica z Bratislavy do Košíc), politika, zdravotníctvo, školstvo.. My ako Slováci, sa vkusne s niekým zvykneme porovnávať. Či už závidíme susedovi nové auto alebo Francúzsku ich minimálnu mzdu (ktorá je mimochodom okolo 1 000€). Vôbec sa nedokážeme tešiť z maličkostí a užívať si život naplno. A potom sú tu Mexičania.

Ich životná úroveň je zreteľne nižšia od našej, európskej. Nehovoriac o cestách, na ktorých zo mňa spočiatku aj všetko jedlo išlo vytriasť. Ich spôsob bývania, kde je dom doslova nalepený na tom druhom, sa mi moc nepáčil. Taktiež nemali žiadne záhrady. Len tí najbohatší si mohli dovoliť dvor o rozmeroch 2×5 metrov, ktorý slúžil buď na vešanie prádla alebo na nejakú oslavu/grilovačku. No napriek tomuto všetkému, sú omnoho šťastnejší. Mnoho z nás si nevie ani len predstaviť, že ide na prázdniny k babke, ktorá nemá záhradu, nemá doma navarenú teplú zeleninovú polievku, nemá upečený ten najchutnejší koláč podľa svojho tajného receptu. U nich prázdniny u babky predstavujú byť s rodinou. Usadený v tej najmenšej miestnosti v dome s ďalšími dvadsiatimi príslušníkmi rodiny a rozprávať sa do skorých ranných hodín. A všetci sa iba usmievajú a sú šťastní! Dokážu sa tešiť aj z takého malého množstva času, v ktorom sú pohromade.

Ale netýka sa to len rodiny. Taktiež, keď som išla do obchodu. Pani predavačka sa so mnou vždy porozprávala, pomohla mi zo všetkým, čo som potrebovala. (V niektorých väčších obchodoch boli až prehnane ochotné, z čoho som práve dvakrát nadšená nebola, lebo mi v kuse behali za chrbtom.) Ale, keď to porovnám s prístupom ľudí tu na Slovensku, bol to rozdiel.

No a čo sa týka mojich kamarátov (pre mňa tej najdôležitejšej časti výmeny), tak tí boli o toľko rozdielny od tých európskych. Tunak na Slovensku, som bola ja v triede tým “slniečkom”, extrémne pozitívny človek, ako mi vravievali všetci spolužiaci. No v Mexiku.. tam som na nich ani z ďaleka nemala. Na Slovensku som seba považovala za veľmi “dotykovú” osobu, lebo som sa v kuse s niekým obímala, v kuse sa na niekoho vešala. No, keď som prišla do Mexika, všetci okolo mňa si mysleli, že moc nemám rada kontakt s druhými ľuďmi, a to som bola stále rovnako (na slovenské pomery veľmi) “dotyková”. Pre moju kamarátku z Thajska boli tieto “dotyky” veľký problém, s ktorým bojovala polovicu svojej výmeny.

Moji spolužiaci ma každé ráno zdravili objatím a pusou na líce. Bolo to veľmi milé. Zo začiatku, aj keď som nevedela nič po španiesky, snažili sa nájsť si ku mne cestu, lebo ma chceli spoznať. Pán riaditeľ ma do konca roka pokladal za študentku zo Slovinska (aj keď som sa mu fakt snažila vysvetliť, že s tou krajinou nemám nič spoločné), z čoho si moji spolužiaci robili neskutočnú srandu, ale bolo veľmi milé, že sa naučili, že Slovenko je osobitná krajina Európy, že to neni ani Slovinsko, ani Československo.

Moji ostatní kamaráti boli ešte lepší. Keď to porovnám so Slovákmi, ktorí sú (podľa mňa tak ¾ z nich) veľmi, aleže veľmi negatívni, chladní a mnohý z nich aj dosť taký temní. Neviem či to poznáte alebo, či iba ja sa obklopujem nevhodnou skupinou ľudí, ale mnoho mojich kamarátov má tak temné myšlienky a myslia si, že na tomto svete nie sú vôbec potrební. Ale takí mexičania.. tých by takéto čosi ani len nenapadlo! Oni si proste užívajú každý deň naplno. Zabávajú sa a nepotrebujú k tomu ani peniaze. Proste im stačí, že sú s dobrým kolektívom ľudí (vlastne ani to nepotrebujú) a dokážu z každého dňa vyťažiť maximum. Smiať sa, tešiť sa a nebyť vystresovaný kvôli každej hlúposti. To je ich spôsob života. Ak majú náhodou aj nejaké finančné problémy, nedajú to na sebe poznať. Možno nechodia na výlety každú nedeľu, ale veľmi sa kvôli tomu nestresujú, lebo vedia, že sa to čohvíľa vráti do starých koľají. Vždy sú nesmierne pozitívni. Kebyže si môžem vybrať nejaké miesto, kde by som chcela stráviť celý svoj život, určite by to bolo Slovensko, ale s Mexičanmi!

Mrázová Katarína RC Martin Mexiko D4140

Letní tábory

Prázdniny v zahraničí

 

Chceš prožít část letních prázdnin v roce 2020 v zahraničí? V Holandsku, Německu, Finsku, Anglii, Turecku, USA, Kanadě, Brazílii, Indii nebo na Taiwanu? Nebo v nějaké jiné zemi? 

Můžeš si vybrat mezi čtrnáctidenním táborem, kde budeš společně s dalšími 15 - 20 studenty Tvého věku z různých zemí, s kterými se budeš domlouvat anglicky, nebo měsíc s konkrétním kamarádem/kamarádkou v jeho rodině, a další měsíc společně u vás doma.  Zaregistruj se do našeho seznamu předběžných zájemců! 

Pro úspěšnou registraci do našeho seznamu potvrď prosím Tvoji emailovou adresu kliknutím na odkaz v emailu, který jsme Ti poslali. Po ověření Ti pošleme další email s odkazem na podrobnější formulář s Tvými osobními údaji a dalšími informacemi, které jsou nezbytné pro Tvoje přiřazení k Rotary klubu nejbližšímu Tvému bydlišti a přípravě Tvého pobytu v zahraničí. Vzhledem k tomu, že naše emaily jsou posílané automaticky a ve větším množství, je možné, že některý z nich skončí ve Tvé spamové schránce. Nezapomeň si ji tedy zkontrolovat! Děkujeme!

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!