Aké to bolo ovládať psie záprahy? Prečo Greta odchádza a ako sme spoločne strávili náš posledný víkend? Toto všetko sa dnes dozviete v tomto blogu.
V minulom blogu som Vám vysvetľovala našu situáciu s aktivitou „Québec v zime“ a dnes si budete môcť prečítať niečo viac o druhej časti aktivity.
Psie záprahy sa mali odohrávať v nedeľu počas dňa, lenže keď sme sa dozvedeli, že sa Greta vracia do Rakúska, rozhodli sme sa, že si pred jej odchodom dáme ešte jednu spoločnú prespávačku. Greta nám to však počas prvej časti „Québecu v zime“ oznámila – bude musieť odísť skôr. Všetci sme zostali veľmi prekvapení a nevedeli sme, prečo sa chce vrátiť do svojej krajiny. Greta nám to však rýchlo objasnila. Svoju strednú školu v Rakúsku už ukončila a počas výmenného pobytu sa snažila pripraviť na prijímačky na vysokú školu. Skĺbiť život v Kanade a štúdium v rodnom jazyku však nie je vôbec jednoduché, a preto sa rozhodla vrátiť, aby sa mohla lepšie sústrediť na štúdium. Taktiež jej prijímačky začínajú už v marci, takže jej odchod bol naozaj nevyhnutný.
V sobotu podvečer sme sa začali zhromažďovať v dome jej hostiteľskej rodiny. Po objatiach a pár slovách som sa zoznámila aj s jej hostiteľskou sestrou Agathe, ktorá bola na výmennom pobyte v Chile. Večera sa pomaly začínala a prišla aj celá hostiteľská rodina Grety, aby sa s ňou mohli rozlúčiť. Na večeru sme mali rôzne špeciality, od šalátu až po hot dogy. Samozrejme sme sa počas celej večere neustále rozprávali. Po tom, ako sme všetci dojedli, padol nápad ísť do vírivky. Tak sme sa začali chystať. Pri chystaní sme však zistili, že si Ramses zabudol plavky. Hostiteľská rodina Grety však vytiahla nejaké staré plavky a mohli sme spoločne ísť do vírivky. Vo vírivke sme sa skvele zabávali. Vonku bolo ešte veľa snehu, takže sme do nej mohli aj skákať. Po okúpaní a vysušení sme sa rozhodli, že si ešte pozrieme film. Tak sme zakončili náš deň u Grety.
V nedeľu ráno nám nebolo práve do spevu. Budík sme mali naozaj skoro, a tak sme si museli všetko pobaliť a odísť ešte pred 7:00. Cesta k Louiho chate nám trvala viac ako hodinu. Po príchode ku chate sme sa s ním rýchlo pozdravili a rozdelili sa do dvoch rôznych áut, aby sme sa dostali k psím záprahom. Išla som v aute so Selenou, rotexáčkou z Almy, Kristínou a Gretou. Po niekoľkých minútach sme už dorazili k psím záprahom. Musím Vám povedať, že som bola nesmierne prekvapená, koľko psov tam mali.
Predtým, ako sme išli ovládať naše záprahy, dostali sme 15-minútový návod, ako ich ovládať. Po vysvetlení som bola mierne skeptická a nebola som si istá, či mi to ihneď pôjde. V každom záprahu môžu byť dvaja ľudia. Mojou dvojicou na tento deň sa stala Charlotte. Spoločne sme sa rozhodli, že s ovládaním záprahu začnem ja, a ona v ňom zatiaľ bude sedieť.
Záprahy odštartovali a ja som nedokázala uveriť vlastným očiam, ako rýchlo ideme. Pri vysvetľovaní toho, ako to celé funguje, nám bolo povedané aj to, že na začiatku sú psíky natešení a môžeme očakávať rýchly štart. A tak to aj bolo. Charlotte a ja sme zostali prekvapení, ale zároveň sme si veľmi užívali tento moment. Zhruba v polovici jazdy sme sa vymenili a ja som si vyskúšala, aké je to byť pasažierom. Pre mňa bolo určite zaujímavejšie šoférovať záprahy. Po ukončení záprahov sme ešte zostali na mieste a dostali sme sprievod celým areálom. Videli sme psíky od tých najstarších až po tie najmladšie.
Dnešný deň sa ale neskončil a po našej aktivite so psíkmi sme sa vrátili do Louiho chaty, kde sme čakali aj na outboundov. Po príchode všetkých sme sa chvíľku porozprávali a následne sme išli hrať sa von do snehu. Náš čas vonku bol plný guľovania sa aj spúšťania sa dole kopcom. Nechýbalo množstvo fotiek. Po tom, ako sme sa vonku vyšantili, Louis nám všetkým pripravil obed. Charlotte mala taktiež narodeniny, takže jej Louis kúpil narodeninový koláčik. Zaspievali sme jej „Všetko najlepšie“ a vrhli sme sa aj do nášho dezertu. Po dobrom obede sme už hrali len spoločenské hry a okolo 17:00 nás prišli vyzdvihnúť naše hostiteľské rodiny.
We miss you, Greta! ❤️