Aloha! Svoj výmenný rok som síce strávila na Floride, no poviem vám o jednom z najväčších výletov mojej výmeny (a asi aj môjho doterajšieho života). Najunikátnejší a „najčerstvejší“ štát USA (od roku 1959) – Hawaii – zaň som vymenila 7 dní americkej školy.

Presnejšie sme sa vybrali na tretí najväčší, jeden z tých komerčných, ostrov O´ahu. Neviem ako vy, ale jediné miesta na Hawaii, ktoré som spoznala, keď ich niekto spomenul boli Honolulu a Waikiki beach. Presne tam sme šli. 🙂 Hneď ako sme vyšli z letiska v Honolulu, uvidela som kopce. Konečne. Po pol roku. Bola som dosť nadšená.

 

Honolulu – normálne mesto

V Honolulu sme sa stretli s výmennými študentmi zo všetkých kútov USA. Bolo nás tam dokopy asi 40. Waikiki beach je vlastne dosť rušné mesto, je tam veľa obchodov s oblečením, reštaurácií, pouličných zabávačov, žiadna džungľa. 🙂 Je to proste normálne mesto. aj s tou nepríjemnejšou časťou. Je tam veľa špiny, odpadkov, veľmi veľa zaujímavých ľudí :), veselých kvôli rôznym dôvodom a ľudí bez domova (čo bolo veľmi zvláštne vidieť, pretože tam, kde som na Floride bývala, neboli žiadni).

Keď sme hneď v prvý deň išli na katamarán, mali sme výhľad na časť južného pobrežia. Naskytol sa nám pohľad na vysoké hotely (jeden bol náš a fakt nemá 13. poschodie!!) kontrastujúce s krásnymi zelenými kopcami, z ktorých jeden je veľký kráter nečinnej sopky. Tento kopec sa volá Diamond Head a jeden deň sme sa naň vybrali. Nazvala by som to skôr prechádzkou a myslím, že nám to trvalo asi pol hodinu kým sme tam vyšli. Chodníky sú miestami vybetónované, všade sú zábradlia, dokonca úplne na vrchu sú postavené aj dlhé strmé schody a úzky tunel. Pre tento ľahký prístup tam chodí veľa turistov (v žabkách :)). Výhľad je naozaj krásny – do samotného kráteru vulkánu, na centrálnu časť ostrova, Waikiki, zálivy oceánu.

 

Hanauma bay

O´ahu má veľa krásnych zálivov aj vďaka sopečnej činnosti a jedným z nich je Hanauma bay, ktorý vznikol výbuchom vulkánu, čiže je to sopečný kráter zaliaty vodou. Je to chránená oblasť, kvôli výskytu koralov; no ľudia sa sem môžu chodiť potápať (čomu trochu nechápem, pretože aj napriek tomu, že počet návštevníkov je limitovaný, stále tu chodí veľa ľudí a asi by som to obmedzila o dosť viac, keďže súčasná situácia s koralmi je veľmi smutná). Aj my sme teda mali možnosť sa sem ísť šnorchlovať. Žije tam veľa druhov farebných rybiek a niekedy sem prídu aj korytnačky, ktoré sme ale nevideli.

 

Severné pobrežie

Moja najobľúbenejšia časť ostrova bolo Severné pobrežie. Je to proste to, čo si predstavím pri slove Hawaii. Žiadne vysoké budovy, hotely, žiaden ruch alebo kvantá turistov, iba malé dedinky a niekoľko surferov, ktorí si prišli vychutnať pláže s najväčšími vlnami, aké na svete nájdete. No a potom my. 40 výmenných študentov z celého sveta. 🙂 Napriek tomu, že Severné pobrežie je známe obrovskými vlnami, my sme tam boli v marci, kedy vlny nie sú silné (ich sezóna je v zime) a podmienky skvelé (okrem tých skál na dne, ktorých som sa bála viac ako utopenia) na hodiny surfovania. Síce to nebolo prvý krát, čo som sa učila surfovať, no dosť som sa bála. Mali sme zopár kolízií, pri ktorých som si bola istá, že zomieram, no nakoniec som sa na tú dosku postavila a bol to jeden z najlepších pocitov na svete.

 

Po hodine surfovania sme sa vybrali do mestečka Haleiwa. Oproti Waikiki je mŕtve, no je veľmi instagram-worthy, keďže je tu veľa surf shopov, obchodov s handmade vecami, umením, snack shopov, kaviarňami a stánkami s Havajským shave ice, čo je vlastne ľadová drť. Okrem shave ice sme mali možnosť vyskúšať dosť pravého Havajského jedla hneď na dvoch miestach.

Prvým bolo Centrum Polynézskej kultúry, kde sme objavili 6 polynézskych civilizácií cez ich tance, rituály, zvyky a celkovo ich spôsob života. Druhé miesto bolo tradičné Luau, čo je vlastne taká párty kde sa tancuje hoola, nosia sa lei (tie vence z orchideí okolo krku) a koruny z listov na hlave. Havajská kuchyňa pozostáva z ryže, mäsa – ryby, pečené prasa, kokosové želé a veľa druhov „zemiakov“ – fialové, žlté, sladké uvarené, upečené, surové a najobľúbenejší zemiak taro, z ktorého sa robí kaša – „poi“ ktorá mi ako jedna z mála vecí v živote vôbec nechutila. No a nemôžem predsa zabudnúť na všadeprítomný ananás, ktorý som jedla aspoň dvakrát denne a spálil mi jazyk tak, že ma bolel ešte týždeň potom. Stálo to však za to, pretože to bol ten najlepší ananás aký som kedy jedla!

Okrem takejto „staršej“ histórie Hawaiia sme sa naučili aj niečo o „modernej“ histórii, keď sme sa boli pozrieť na palác ´Iolani v Honolulu, sídlo kráľa Kalakaua a kráľovnej Lili´uokalani, ktorá bola zvrhnutá z trónu a tým sa Hawaii stal teritóriom USA a neskôr štátom. Navštívili sme aj Pearl Harbor, na ktorý zaútočilo Japonsko a tak sa USA stali účastníkmi Druhej Svetovej Vojny. Od roku 1941 tu leží loď USS Arizona (vraj z nej doteraz občas uniká olej), na ktorej je postavený pamätník obetiam tohto útoku.

V živote by mi nenapadlo že sa niekedy dostanem na Hawaii no keď som bola zo Slovenska už na pol ceste tam, povedala som si prečo nie? 😊 Určite to je unikátny zážitok a mám do konca života na čo spomínať.

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!