Kanada

Keď som sa prvýkrát dozvedela, že mám ísť do Kanady, bola som viac ako šťastná. Síce sa ma všetci pýtali, že načo to idem do takej zimy, no v skutočnosti to nebolo až také zlé a dokonca môžem povedať, že to bol zatiaľ najlepší rok v mojom živote.

Celkovo som mala štyri host rodiny a s tou prvou som dokonca skypovala mesiac pred tým, ako ma prišli vyzdvihnúť na letisko. Podľa mňa to je výborný nápad ako sa trochu navzájom spoznať. Hneď, ako som vystúpila z lietadla vo Winnipegu v provincií Manitoba, mi úplne zrazu z ničoho nič prestal fungovať telefón. Chvíľu som sa bála, či ich budem vedieť nájsť, no napokon som sa aj cez únavu a jetlag usmievala od ucha k uchu keď som ich zbadala s obrovskými ceduľami s mojim menom.

Keď som sa vrátila domov, mnohí z mojich kamarátov si fakt mysleli, že som bola len na výlete a celý svet bol gombička. Keďže som ale skúšala počas mojej výmeny všeličo nové, ako som si aj predsavzala, veľa, či vecí a zážitkov, alebo ľudí mali na mňa veľký vplyv. Postupne som sa týmito všetkými vplyvmi začala meniť. Podarilo sa nám navštíviť aj hlavné mesto polárnych medveďov, Churchill. A to sme si ani neboli istí, či niečo uvidíme, pretože pri globálnom otepľovaní a ich skorom odchode loviť tuleňe na ľad sme mali malé šance. Preto to, že sme ich videli až tri, bol a ešte stále aj je pre mňa zážitok na celý život. Takisto aj keď sa už potom konečne stmievalo a nebolo veľmi hmlisto, videli sme polárnu žiaru. Osobne som sa na tento prírodný jav tešila asi najviac, pretože aj cez tých -28 stupňov ma ten pocit vidieť to zahrial.

Rodiny

Čo sa týka vzťahov s mojimi rodinami, niekedy mám pocit, či som sa až príliš na nich naviazala, pretože odísť od toho všetkého, čo som si za rok vybudovala, bolo naozaj tažké. Treba hlavne komunikovať, pretože komunikácia je základom všetkého. Neviem, ako v iných krajinách, no za seba môžem potvrdiť, že ľudia v Kanade boli neskutočne ochotní, chápaví a boli mi veľkou oporou. Škola pre mňa až taká tažká nebola, nakoľko som už angličtinu mala pred tým, dokonca som hrala aj basketbal za školu a podarilo sa nám s tímom vyhrať majstrovstvá. S riaditeľom školy som sa dohodla, že ak napíšem niekoľko testov nad 85%, získam aj kanadskú maturitu. Tak sa aj stalo a ja som prospela s vyznamenaním a dokonca som bola ocenená za najužitočnejšiu hráčku v našom basketbalovom tíme a za dosiahnutie najvyššieho percenta v anglickej triede. Takže ani tej angličtiny sa netreba zľaknúť a keď sa budete snažiť a naozaj sa poctivo učiť, vyplatí sa vám to.

Jedlo sa až tak extrémne nelíšilo od toho nášho, no rozhodne v mnohých domácnostiach prevládala mexická kuchyňa. Najviac osobne som sa tešila na Vďakyvzdanie. Dve morky, brusnicová omáčka, sweet potatoe casserole, jablkový koláč a tekvicová polievka. Skrátka plné dva obrovské stoly jedla a celá rodina pri spoločnej večeri. Vtedy sa mi asi tak prvýkrát zacnelo za mojou rodinou doma a veľmi som si želala, aby tam vtedy boli so mnou.

Je tak veľa vecí, o ktorých by sa ešte dalo písať no či už sa dostanete do Kanady alebo niekde inde, odporúčam vám užiť si to naplno a nezmeškať ani jeden moment, pretože vám to utečie ako voda cez prsty.