Pred dvomi rokmi som reprezentoval náš dištrikt ako inbound v D5020 – okolie Seattlu a Ostrov Vancouver. Hostil ma Rotary Club Of Silverdale. Klub, ktorý má okolo 60 členov – stretávajú sa vždy vo štvrtok o 12 na obed. V okolí žije cca 50 000 ľudí, väčšinou vojaci keďže tam má americká armáda základňu. Mesto je od Seattlu vzdialené cca 1 hodinu trajektom.
Než som odišiel na výmenu, nemal som žiadne očakávania. Ani na letisku som si ešte neuvedomoval na čo som sa to dal, bral som to ako výzvu. Nestanovil som si žiadne ciele, nikdy som si nedával životné góly ktoré by som za každú cenu chcel dosiahnuť. Snažím sa žiť život taký ako príde. Teším sa z každodenných maličkostí, som otvorený novým príležitostiam a keď aj niečo nevyjde tak idem ďalej.
Môj výmenný rok
Počas môjho pobytu v USA som písal blog, ktorý mi teraz umožňuje pozrieť sa späť na moje pocity, zážitky a všetko čo som vtedy prežíval. V prvej rodine som mal 3 súrodencov v mojom veku, super host rodičov, s ktorými sme boli takmer každý víkend na horách a teda o zábavu nebolo núdze. V druhej rodine to bol trošku rozdiel. Tvorili ju Ellen a Alan, 75- roční dôchodcovia, ktorí nikdy nemali deti a tak ani vela príbuzných. Sochár a knižničná pani, ktorí milujú jazz, dobrú kuchyňu a prechádzky.
Moja druhá host rodina- Alan a Ellen
Vlajková ceremónia na dištriktnej konferencii
Absolvoval som aj pravú americkú “graduation”
Dištriktný guvernér Craig Gillis, ktorý bol chair výmennych programov počas môjho výmenneho roku
Pobyt v ich dome mi dal veľa, čo sa týka vnútorného rastu. Naučil som sa komunikovať, nepoužívať mobil a videl som ako aj maličkosti vedia spraviť ľudí šťastnými. Moja tretia rodina bol Chuck, ktorý žije sám. Bol viac mojím kamarátom než host otcom. S ním som videl časť Ameriky, keď ma zobral na vela výletov. Boli to moje posledné tri mesiace v USA, ktoré boli spojené s písomkami v škole, cestovaním, no hlavne s lúčením.
Ako Rotary mení životy
Dva roky neskôr, 1. Októbra 2018, píšem tento článok, z izby domu v ktorom som býval počas posledných mesiacov mojej výmeny. Od tohto septembra som medzinárodným študentom na Olympic College vo vedľajšom meste Bremerton. Stále to ešte spracovávam ako som sa tu objavil a ako sa mi zrazu zmenil život. Keď sa pozerám 2 roky späť, utvrdzujem sa, že myšlienka nič neočakávať a nebáť sa pomáhať, robiť veci na ktoré nie sme zvyknutí, sa vyplatila. Stačí málo. Byť ochotný pomôcť, byť zvedavý, nebáť sa a byť osoba činu.
Olympic College a ja
Moji prví host rodičia a 3 súrodenci – Connor,Cole a Elise
Moja tretia host rodina – Chuck
Olympic College kde som študentom
V máji 2017, keď som bol výmenný študent, nás poprosili, aby sme spravili program na dištriktnej konferencii D5020. Keďže hrám na klavír, rád tancujem, spievam a som hrdý na našu kultúru, veľmi som chcel účinkovať v programe. Spieval som pieseň “Jaj Zuzka Zuzička” od F. K. Veselého, taktiež som pri tom tancoval s dištriktnou guvernérkou a zakončil som to na klavíri. Bolo tam asi 500 ľudí. Po programe, každý výmenný študent sedel pri inom stole s rotariánmi, aby nás mohli lepšie spoznať. Pán, rotarián vedľa mňa, ktorého som dovtedy nepoznal, sa ma pri večeri spýtal, čo by som chcel robiť po výmene keď prídem domov. “Ešte mám jeden rok strednej školy a potom by som rád išiel niekam na vysokú školu”, povedal som. Predstavil sa mi a do ruky mi dal jeho vizitku. Pracuje v kancelárii Olympic College, kde rozhodujú o štipendiách. A tak sa to všetko začalo.
Vďaka veľa okolnostiam, dobrým ľuďom, Rotary Clubu Silverdale a Olympic College Foundation, som začal moje štúdium v Spojených Štátoch. Moja rodina by si nemohla dovoliť platiť tak veľké školné a tak to všetko záležalo na štipendiách a podpore. Nikdy by som nepovedal koľko dobrých ľudí sa nájde, ktorí mi pomohli sa sem dostať. Dostal som štipendiá od “Rotary Club Of Silverdale” a “Olympic College Foundation”, ktoré mi pokryjú prvý ročník školy. Rodina z Rotary klubu – Elayne a Steve Burtons mi zabezpečili letenku. Ubytovanie mám u môjho 3. host otca, Chucka, ktorý mi taktiež poskytol auto, ktorým každý deň cestujem 30 minút do školy. Dalo by sa ďalej menovať, koľko štedrých ľudí tu je, ktorí mi pomohli. Teraz je už len na mne, aby som mal dobré výsledky, zabojoval o ďalšie štipendiá na ďalší rok a robil ako Rotary hovorí – “Service above self”.
Toto všetko ma utvrdzuje, že niekedy je lepšie žiť život taký aký je. Neočakávať veľké veci, byť poctivý, vystúpiť zo zóny komfortu, pomáhať druhým, robiť dobro. Stačí veľmi málo. Vážiť si ľudí a správať sa tak, ako chcem aby sa oni správali ku mne.
