Keď som pred rokom ľuďom vysvetľovala, že odchádzam na 10 mesiacov do zahraničia, bez rodiny priateľov, či dokonca bez toho aby som poznala osobne jediného človeka na druhej strane sveta, názory ľudí boli rôzne. Mnohí ma podporovali a priali mi, aby som bola šťastná a aby som si to tam užila plnými dúškami, ale hlavne v zdraví. Iní nado mnou iba zalamovali rukami a mojim rodičom vyčítali nezodpovednosť voči ešte stále decku. Čo by mi mohla krajina, ktorá nie je ani len krajinou prvého sveta ponúknuť?! Ani vzdelanie, ani posun v jazykoch, ktoré sa učím a dokonca ani nie bezpečnosť. Raz som dokonca dostala odpoveď: “Haha Brazília??? No tak to prosím pozdrav odo mňa Ziku!”

Môžem Vám s určitosťou povedať bolo to moje najlepšie rozhodnutie v živote. Chytila som tak akurát chrípku. Nikdy som sa necítila byť ohrozená, nikdy som nebola okradnutá, či oklamaná a to som precestovala Brazíliu od Amazónie cez celé pobrežie od Fortaleza až po Rio či São Paulo. Navštívila som neuveriteľné Foz do Iguaçu, ale aj celý juh a aj hlavné mesto ktoré som mala pocit, že je uprostred ničoho. Naučila som sa plynulo po portugalsky v takých skvelých rodinách, ktoré som si ani vo sne neželala. Mám milión zážitkov na celý život, ale hlavne mám ľudí, ktorí sú pre mňa dôležitý ako moja vlastná rodina. Chcem sa veľmi pekne poďakovať Rotary nie len za to, že som toto všetko mohla zažiť, ale aj za spoznanie ľudí z celého sveta, ostatných výmenných študentov. Naučila som sa len zasmiať nad obmedzenými názormi o ktorých som písala vyššie. Mám priateľov všetkých rás, mnohých národností, kultúr a zvykov a vierovyznaní či už sú to kresťania, hinduisti alebo aj moslimovia. Bol to ten najkrajší, najťažší, ale hlavne najlepší rok môjho života.