22. august. Môj deň D. Po dlhých dňoch vybavovačiek a balenia, konečne nastal ten deň. Moje vysnívané kanadské dobrodrúžstvo sa začínalo. Môj výmenný pobyt som strávila v dištrikte 7790, Quebec, Kanada. Po prílete do môjho nového “domova” som bola plná očakávaní, no i neskutočne unavená.
Počasie
Kanada ako taká, je známa najmä svojou pestrou prírodou, čo som mala možnosť vidieť aj oceniť hneď prvé dni. Jeseň? Po roku strávenom v Quebecu, je práve jeseň moje najobľúbenejšie obdobie roka! Hneď v októbri som mala možnosť s mojimi Rotary kamarátmi spoznať krásy quebeckého Charlevoix, čož nemá teda žiaden slovenský ekvivalent. Prekrásna príroda, hory, farby. Jednoducho som sa do tejto krajiny zaľúbila.
Zima, tá ma teda veľmi rýchlo z môjho zaľúbenia dostala. Lyžovačka v -30 stupňoch, to teda moja káva nieje. Ten pocit, keď chcete ísť do obchodu, ale nemôžete, lebo všetky cesty sú uzavreté, kvôli nadmernému snehu. Dokonca, počas môjho pobytu v Kanade som zažila 6 snehových búrok, čo sa z historického hľadiska nestalo v krajine už pár rokov. V tieto pochmúrne víchricové dni som sa prebúdzala na slová mojej host sestry : ” škola je zavretá, spi ďalej.” No však vďaka tejto ukrutnej, v skutku 6 mesačnej zime, som sa naučila šoférovať zimný skúter, dokonca, strávila tri hodiny v lese s mojimi host sestrami, keďže skúter nám zapadol do 100cm snehu a my sme sa nemali odtiaľ ako dostať.
Vyskúšala som si lyžovanie v jednom z najkrajších stredisiek sveta, ale zistila som aj čo je to poriadna dvojtýždňová chrípka. Jar a leto ? Jar v Kanade ani nepoznajú. Posledný sneh sa roztopil presne 28. apríla a všetci z toho boli veľmi smutní. Počas mojich posledných mesiacov medzi javormi som sa naučila vyrábať javorový sirup, viac krát som vyskúšala vodné lyže, bola som na rybačke, alebo jedla v reštaurácii bez svetiel, kde si nemohol vidieť naozaj nič.



