Už je to 10 mesiacov, 10 mesiacov a pár dní odkedy som prvý krát vstúpil na pôdu Indie. Pripadá mi to až neuveriteľne. Je to zvláštne a smutné. Neviem si reálne predstaviť aké to bude keď sa o týždeň vrátim domov. Práve India bola mojim domovom dlhé mesiace, takže isť “domov” je veľmi zvláštne. Musím povedať, že to bol nádherný rok, rok plný zážitkov, zmien, zábavy, utrpenia, skúseností, úspechov aj pádov. Po tomto všetkom sa mi bude táto krajina opúšťať naozaj veľmi ťažko a určite nie zo suchými očami. Preto som sa rozhodol spraviť tento posledný týždeň výnimočný. Od blogu som sa odmlčal na naozaj dlhý čas. Nebudem sa za to ospravedlňovať, mal som svoje dôvody. No teraz cítim, že nastal čas publikovať niečo nové. Určite by som si vyčítal, keby som to teraz neurobil. Radšej ľutovať niečoho, čo som urobil než niečoho čo som neurobil, však?
Práve preto by som vám chcel lepšie ukázať môj rok, rok ktorý, mi toho veľa dal a veľa naučil. Veľa zmenil a veľa ukázal. Práve zmenu považujem za najväčšiu a najdôležitejšiu časť mojej výmeny. Obavám sa, že človek, ktorý tu písal naposledy by si nemal toľko čo povedať, s človekom, ktorý tu píše teraz. Možno by ním dokonca aj pohŕdal, kto vie? Celý život som mal na veci rovnaký názor, necítil som na sebe výraznú zmenu, no teraz… sa necítim rovnako anymore. Riki, ktorý priletel do Indie sa späť už nikdy nevráti. Možno to má tendenciu znieť smutne, ja som za to rád. Pozerať sa na svet novými očami je zvláštne no čarovné zároveň. Tento týždeň sa zameriam každý deň na jeden z najdôležitejších aspektov môjho roku ako výmenného študenta. Aspektov, ktoré mi boli najväčšími prínosmi, ktoré mi otvorili oči a zanechali na mne výraznú stopu.
Další články od Patrika
