Rok pod javorovým listom

Kanada – krajina plná možností, javorového sirupu a úžasných ľudí! Počas celej prípravy na výmenu som mala ako prvú možnosť krajiny Kanadu. Viete si predstaviť aká som bola šťastná, keď mi prišiel mail s pridelenou krajinou: Kanada D7090.

Môj výmenný pobyt som strávila v provincii Ontário v meste Ancaster. Odletela som 22. augusta do Toronta, kde ma na letisku privítala rotariánka z klubu veľkým objatím. Už na začiatku výmeny som si všimla, akí sú ľudia v Kanade oveľa viac ústretoví, milí a vo všetkom nápomocní. V ich prítomnosti sa človek musí cítiť len dobre.

Moje rodiny

Počas prvého týždňa mojej výmeny som bývala s dočasnou host rodinou, lebo moja prvá host rodina bola v tom čase ešte na dovolenke. Ukázali mi mesto, školu a oslávila som s nimi aj moje 18. narodeniny. V krátkom čase sme sa veľmi zblížili. Týždeň prešiel ako voda a prišiel deň, keď som sa musela sťahovať do mojej prvej host rodiny.

Prvú zmenu host rodiny som znášala ťažko. Po príchode som si nevedela zvyknúť a chcela som sa vrátiť do mojej dočasnej host rodiny. Nakoniec som si uvedomila, že toto sú ľudia, s ktorými budem bývať nasledujúce 3 mesiace a rozhodla som sa ich spoznať a im dať šancu spoznať mňa. Je neuveriteľné, ako rýchlo sa vie vzťah vybudovať, keď mu dáte šancu! Pár týždňov strávených s nimi a začala som ich brať ako ozajstnú rodinu. Moja prvá host mama je učiteľka a vďaka nej som sa omnoho lepšie a rýchlejšie prispôsobila školskému systému v Kanade. Vďačím mojej prvej host rodine za veľa a na konci som ich mala tak rada, že sa mi od nich nechcelo odísť. Týmto chcem budúcim otboudom podotknúť, že aj keď to najskôr vyzerá, že si s host rodinou nesadnete (či už je to prvá, druhá, posledná alebo dočasná), dajte tomu šancu a možno budete sami prekvapení, ako sa váš vzťah vyvinie.

Druhú zmenu rodiny som už znášala lepšie. Bolo mi smutno za mojou prvou host rodinou, ale pamätala som si moju skúsenosť na začiatku výmeny, a preto som sa rozhodla namiesto upínania sa na minulosť, sústrediť sa na prítomnosť a nové zážitky, ktoré ma s novou host rodinou čakali. Druhá host rodina ma brala na rôzne výlety. Boli sme spolu týždeň na Floridu, ale aj lyžovať na sever Kanady v najchladnejší týždeň vo februári, keď bolo -30 stupňov. No úprimne, pocitovo to bolo na -40. História sa opakovala a ani od mojej druhej host rodiny sa mi nechcelo ísť, no vedela som, že s novou host rodinou ma opäť čakajú nové skúsenosti a zážitky.

Nové zážitky

Moja tretia host rodina bola celkom rozdielna od ostatných. Môj host otec má 28 rokov a host mama 26. Žili v oveľa menšom dome ako moje ďalšie host rodiny a nemali deti (v ostatných host rodinách som mala vždy minimálne jedného súrodenca). Mali radi prírodu a kempovanie, na čo som ja (v tom čase ešte mestské dievča) moc nebola. Ale výmena je o tom skúšať nové veci. Preto, keď sa moji host rodičia spýtali, či by som šla s nimi na 4 dni kempovať, len s úsmevom som prikývla. V hlave som si hovorila, že to nemôže byť predsa až také zlé. Podotýkam, že som nikdy predtým kempovať nebola. A tak sme išli kempovať do Massasauga provincial parku, kde sme museli pádlovať kanoe a nosiť ho nad hlavou, aby sme sa dostali na naše kempovacie miesto. Navyše sme počas toho museli neustále bojovať s komármi o prežitie. Moji host rodičia povedali, že na prvý raz som to zvládla veľmi dobre. Na moje prekvapenie som si kempovanie neskutočne užila a pokojne by som si to zopakovala ešte raz.

Škola

Škola sa mi začínala o 8:25 a končila o 14:45, s hodinovou prestávkou na obed od 11:00 do 12:00. Štúdium sa rozdeľuje na dva semestre a v každom semestri som si mohla zvoliť 4 predmety, ktoré som mala každý deň. Jedna hodina trvá 80 minút, čo sa mi zdalo veľmi dlho a po 45 minútach som sa každú chvíľu dívala na hodinky, aby som vedela koľko času ešte zostáva do začiatku prestávky. No po pár týždňoch som si na to zvykla a celkovo môžem povedať, že sa mi školský systém v Kanade páči viac ako u nás. Mala som veľmi rada výklady učiteľov a tiež ich humor počas výuky.

Vďaka Rotary Youth Exchange som spoznala nielen nových ľudí, nový spôsob života a ďalšiu kultúru. Jedna z najväčších pozitív tejto výmeny pre mňa, bolo spoznanie samej seba, svojich hraníc a možností. Vďaka výmene som teraz “iný” človek. Človek, ktorý nachádza zmysel v inšpirovaní iných ľudí a v hľadaní nových výziev pre seba, lebo teraz už viem, že nič nie je nemožné…