Rok v srdci jednej z najväčších dovolenkových destinácií

Už to bude zhruba mesiac odkedy som prejdením letiskovej kontroly uzavrela krátku, no veľmi výraznú kapitolu môjho života. Od augusta 2024 som strávila takmer rok v srdci jednej z najväčších dovolenkových destinácií – Thajsku. Bývala som v thajskej rodine, chodila som do thajskej školy, pohybovala sa v malomestskej thajskej komunite a všeobecne som žila miestny život, maximálne tak, ako len cudzinec môže vôbec zažiť.

Hoci je to často opakovaná veta, tento rok bol pre mňa naozaj húsenkovou dráhou so svojimi vrcholmi a pádmi, o ktorých by som vám tu rada s čo najmenším filtrom porozprávala. Túto šialenú cestu na koniec sveta mi umožnil program Rotary Youth Exchange; ak sa chcete viac dozvedieť, pozrite si môj prípravný návod spred môjho odchodu.

Prvé dojmy

Aj napriek tomu, že som v čase príletu nespala viac než 30 hodín, vďaka adrenalínu som nebola, prekvapivo, vôbec unavená. Okrem typických vecí, ako že musím prejsť pasovou a vízovou kontrolou a nájsť si kufre, som veľa očakávaní nemala. Jedine, pochopiteľne, že ma budú čakať hostiteľskí rodičia s hostiteľskými súrodencami, členovia hostiteľského Rotary klubu a budeme všetci radi, že sa konečne stretneme.

Fotka z veľkého Rotary večierku

Škola

Ešte v týždni môjho príchodu sme sa s hostiteľskou sestrou a mamou zastavili v miestnom obchode so školskými uniformami a urobili menší „výlet“ aj do mojej novej školy, kde som si v školskom bufete zakúpila tašku a športovú uniformu.

Do školy som nastúpila už o týždeň – 15. augusta – a svoje štúdium som začala krátkym príhovorom pred 3 000 žiakmi po rannom zhromaždení. Na nádvorí som sa zoznámila so skupinkou troch dievčat, ktoré ma mali aspoň prvé mesiace previesť školou, a zamierili sme na prvú hodinu. Tou bola pre mňa čínština, na ktorej som sa dozvedela, že som 41. žiačkou v triede.

Už prvý deň som s prekvapením aj zmätkom okukovala mnoho zvláštnych vecí – napríklad, že sa v budovách školy chodí iba v ponožkách, pričom si topánky študenti nechávajú pred vchodom a až po vyšliapaní niekoľkých poschodí ich ukladajú pred triedu; chodby sú riešené v štýle balkónov a v každej triede majú učitelia mikrofón. Školské obedy sú naozaj chutné a pripravujú sa v malých street-foodových stánkoch, kde si študenti môžu vybrať jedlo z desiatich stánkov a zavŕšiť ho zmrzlinou či iným občerstvením z bufetu.

Kamarátov nie je problém si nájsť, no tráviť s nimi čas už áno. Po škole sa deti málokedy stretávajú a v mojom meste neboli žiadni iní výmenní študenti.

Hostiteľské rodiny

Bývanie v hostiteľských rodinách je občas pomerne náročné, no zároveň obohacujúce, keďže som predtým nikdy dlhodobo s nikým cudzím nebývala. Vzťah s mojou prvou hostiteľskou rodinou bol od začiatku výzvou pre obe strany.

Obrovské kultúrne rozdiely, rôzne očakávania a ciele, úplne iný postoj k tomu, ako vyjadrovať nesúhlas či iný názor. Kým u nás si veci zvyčajne vydiskutujeme hneď a priamo, v Thajsku je to presne naopak a negatívne veci sa komunikujú sprostredkovane a s odstupom. To môže byť, najmä pre nového člena rodiny, dosť stresujúce – čo sa stalo aj mne v prvej rodine. V druhej to už bolo úplne iné: veľa vecí som poznala a najmä som sa snažila byť opatrná vo všetkom, čo som robila.

Ja s host mamou

Wat Arun – jeden z najznámejších budhistických chrámov

Ľudia a kultúra

Kultúra Thajska je naozaj špeciálna – spolu s monumentálnymi chrámami, umením a históriou ju sprevádzajú aj mimoriadne prísne pravidlá správania. Rešpekt k starším je dôležitý, no v praxi som často cítila, že túto „úctu“ niektorí využívajú ako nástroj nadvlády.

Najlepšie zážitky

Cestovanie neprekvapí nikoho: Bangkok, Ayutthaya, Phuket, Hua Hin, Chiang Mai a ďalšie! Najviac sa mi páčilo práve v Chiang Mai – pre nádhernú prírodu, pokojnejšiu atmosféru a najmä preto, že sme tam zažili oslavu thajského Nového roka Songkran – trojdňovú vodnú bitku, akú nikde inde neuvidíte.

Návrat domov

Návrat domov bol chaotický. Za rok sa mi nahromadilo toľko vecí, suvenírov a oblečenia, že som musela darovať, čo sa dalo.

Po prílete som mala zvláštny pocit: akoby som nikdy neodišla – všetko bolo rovnaké, známe, až strašidelne bežné. A pritom som mala za sebou úplne iný život na druhej strane sveta. Prekvapivo som si uvedomila, že na Slovensku to vôbec nie je také zlé, ako som kedysi myslela. Thajsko milujem a plánujem sa tam čo najskôr vrátiť, no výmena ma prinútila zamyslieť sa aj nad „naším“ domovom a kultúrou.

Pláž v Hua Hin

Zmena

Urobila by som dnes niečo inak? Pravdepodobne áno – veľa vecí. No viem, že v danom momente som konala najlepšie, ako som vedela. Naučila som sa, že správanie iných nie je moja zodpovednosť; ovplyvniť môžem len vlastné úsilie – ospravedlniť sa, úprimne počúvať a otvorene komunikovať. Ak ľudia okolo mňa nedokážu udržať základnú ľudskosť, nemá zmysel kvôli tomu strácať spánok.

Odporúčania pre budúcich výmenných študentov

Zbaľte si menej vecí, než si myslíte – pribúdajú rýchlejšie, než čakáte.
Buďte aktívni, ale nečakajte, že všetko pôjde hladko.
Ak spravíte chybu, ospravedlňte sa a hľadajte riešenia namiesto paniky – v zahraničí ste na rok tak trochu sami.

Tento rok nebol len „dovolenka v raji“, ale intenzívna lekcia o kultúre, ľuďoch aj o mne samej – a práve preto stál za to.

Přečtěte si víc na blogu Lucie