Na začiatke Augusta(3.8) som nasadol vo Viedni do lietadla a s tým sa začala moja cesta a aj môj pobyt v Brazílií. Nevedel som, čo mám od toho čakať, bol som zvedavý a trochu smutný že musím opustiť pohodlie domova. Čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé hneď na začiatku bolo to, že som priletel akurát v tom čase, keď majú v Brazílií “zimu”. Prechádzali sme sa ulicami v mesta (ja v kraťasoch a v mikine) a takmer všetci ostatný chodili v bundách, čiapkach a rukaviach. Vzájomne sa na seba pozerali a krútili hlavami že ako to môže ten druhý vydržať. Neskôr som však pochopil, že keď máte takmer celý rok 30+ stupňov a zrazu sa ochladí na 15 tak vám to príde ako keby bolo -10.
Za rok čo som tam strávil som si všimol zopár rozdielov alebo zaujímavostí. Čo ma najviac prekvapilo, boli samotný Brazílčania. Sú to veľmi veľmi priateľský, otvorený a milý ľudia. Aspoň drvivá väčšina z nich pretože medzi všetkými sa nájdu neprajníci. Aby som to trochu priblížil tak uvediem príklad. Vždycky keď stretnete ženu, nezáleží na veku alebo postavení, ju obíjmete a dáte jej pusu na líce. U mužov je to podanie ruky, objatie, alebo oboje. Záleži ako dobre sa s daným mužom poznáte. Keď ľudia zistia že ste cudzinec, automaticky sa chcú s vami porozprávať. Zistiť odkiaľ ste, niečo o vás, vašej krajine, spoznať vaše zvyky a tradície, zobrať si vaše čislo alebo aspoň meno na Instagrame 🙂 . A ak ovládate ich jazyk aspoň trochu tak nemáte problém sa porozprávať ani s hocijakým človekom na ulici.
Je to čarovná krajina, ktorá vám toho dokáže ponúknuť viacej ako si viete predstaviť. Väčšinou keď sa ľudia vyberú do takýchto krajín, oblastí tak sa trocha boja o svoju bezpečnosť. Je pravda, že je tam mnoho oblastí s takzvanými “favelami” a nieje bezpečné kráčať cez určité časti v určitý čas. Avšak za rok čo som tam strávil som nemal ani jednu zlú skúsenosť. Dokonca som býval v meste, na hranici ktorého sa nachádza druhá najväčšia favela v Južnej Amerike a aj napriek tomu sa mi nikdy nič zlé nestalo. Samozrejme netreba nič podcenovať ale ak si človek dá trošku pozor tak sa nemá čoho bát. Ako som už spomínal, drvivá väčšina Brazílčanov sú neskutočne milý ľudia.
Ďalšia vec, na ktorú by som chcel poukázať, je škola. Ja som chodil do súkromnej školy čiže neviem vám presne povedať ako to chodí na verejnej škole ale čo ma neskutočne prekvapilo bol vzťah profesora a žiaka a profesorov prístup. Aby ste si vedeli predstaviť tak s každým profesorom a profesorkou som sa zdravil ako so starým kamarátom. Vždycky na začiatku hodiny s nami prehodili zopár slov a potom sa pustili do vyučovania. Ak sa naskytol nejaký problém tak namiesto kričania a vyhrážania sa poznámkou/5 profesor prišiel ku mne a kľudným a pokojným tónom sme problém vyriešili. Je samozrejmé že žiakom sa v takom prostredí študuje s oveľa väčšou chuťou a existuje tam veľký vzájomný rešpekt. Dokonca jeden z mojich profesorov mi raz daroval knihu od českého autora s venovaním a povedal mi, že ak sa niekedy vrátim do Brazílie a nemal by som kde ostať, mám u neho dvere vždycky otvorené. Toto ma vysoko prekvapilo a dojalo keďže som nečakal že niečo takéto je medzi žiakom a profesorom vôbec možné. Svoj pobyt v Brazílií som si neskutočne užil a s radosťou by som si ho zopakoval znova.
Antol Matúš RC Liptovský Mikuláš → Brazílie D4420, výměnný študent 2018/19
