Lúčim sa so svojou rodnou zemou, Slovenskom, s mojou rodinou a najbližšími.  Ďalšou zastávkou je INDIA ! Vo vnútri seba cítim nepokoj, roztržitosť a cítim pocit smútku za domovom . Celý v strese nasadám do lietadla ktoré ma dovezie k môjmu novému „domovu“. Človek ktorý nevie čo očakávať  od nasledujúceho roka dorazil do svojho „nového života“.

Ocitol som sa pre mňa v neznámej krajine a na mieste kde nikoho nepoznám. Moje prvé pocity v mojom „novom živote“ boli otrasné, mal som mnoho otázok na ktoré som nepoznal odpovede a celý vystresovaný som sa teda pustil do boja. Prijal som svoju životnú výzvu. Vzpriamil som sa, a išiel som. Prvou vecou  čo som si začal všímať boli ľudia.  Len som ich v tichosti pozoroval a analyzoval . Po niekoľkých minútach mi odľahlo.  Zostal som v šoku. Rešpekt, ochota a dobrosrdečnosť  vyžarovala na každú jednu stranu. Pochopil som že niet sa čoho hanbiť a báť.

Tak teda plný sebavedomia, som sa spýtal ktorou cestou mám ísť ku svojej novej rodine.  Každý jeden sa mi s vďačnosťou snažil pomôcť a na konci bol vďačný za našu konverzáciu. Takže prvou vecou ku ktorej by som sa chcel vyjadriť a popísať ju hlbšie budú ľudia ktorý žijú v krajine.  Za celý pobyt v Indii som spoznal ohromné množstvo ľudí, komunikoval som s obyvateľmi každej jednej časti Indie a môžem si dovoliť povedať, že každý jeden bol výnimočný svojou jedinečnosťou, kreativitou a poznatkami ktorými sa riadil vo svojom živote.

Na rozdiel od ľudí žijúcich v ostatných krajinách ktoré som za svoj život navštívil, čo sa týka medziľudských vzťahov tak som zostal šokovaný tým, že všetci boli ku sebe ochotný, s úsmevom na tvári podávali pomocnú ruku všetkým naokolo,  dobrá energia z nich priam „sršala“  a nechápal som ako to je možné, nevedel som prísť na to, kvôli čomu sú ku sebe všetci taký dobrý , ohľaduplný , tolerantný a kvôli čomu pomáhajú jeden druhému.