Predslov/úvod – l
India, slovo ktoré na prvý pohľad nezaujme nikoho, no v skutočnosti je v tom slove väčšia sila, energia a mystika ako si ktokoľvek môže myslieť. Indiu pozná každý jeden, no všetky poznatky ktoré ľudia nadobudli o danej krajine majú len z článkov a dokumentov ktoré si prečítali alebo pozreli. Človek ktorý tam bol a zažil každodenný život obyvateľa Indie reálne pochopí ako to tam celé funguje, aké priority majú ľudia a koľko krásy v sebe skrýva celá krajina.
Taktiež som patril do skupiny ľudí ktorí si mysleli že poznajú celý svet, no mýlil som sa. V deň, keď som urobil svoj prvý krok tak som pochopil že nepoznám a neviem nič o živote ktorý žijú ľudia v Indii. Od prvého okamihu som cítil neskutočnú zmenu oproti krajinám v ktorých som kedysi bol. Celý systém ktorý tam bol, fungoval rozdielne ako v ostatných krajinách ktoré som navštívil.
Ako výmenný študent Rotary International by som vám rád reálne priblížil život ktorý žijú obyvatelia Indie a prostredie v ktorom žijú. Mojou snahou milí čitatelia, bude popísať celý príbeh čo najdetailnejšie a najúprimnejšie ako len dokážem.
Rozuzlenie/príchod k jadru – l
Lúčim sa so svojou rodnou zemou, Slovenskom, s mojou rodinou a najbližšími. Ďalšou zastávkou je INDIA ! Vo vnútri seba cítim nepokoj, roztržitosť a cítim pocit smútku za domovom . Celý v strese nasadám do lietadla ktoré ma dovezie k môjmu novému „domovu“. Človek ktorý nevie čo očakávať od nasledujúceho roka dorazil do svojho „nového života“. Ocitol som sa pre mňa v neznámej krajine a na mieste kde nikoho nepoznám.
Moje prvé pocity v mojom „novom živote“ boli otrasné, mal som mnoho otázok na ktoré som nepoznal odpovede a celý vystresovaný som sa teda pustil do boja. Prijal som svoju životnú výzvu. Vzpriamil som sa, a išiel som.
Prvou vecou čo som si začal všímať boli ľudia. Len som ich v tichosti pozoroval a analyzoval. Po niekoľkých minútach mi odľahlo. Zostal som v šoku. Rešpekt, ochota a dobrosrdečnosť vyžarovala na každú jednu stranu. Pochopil som že niet sa čoho hanbiť a báť. Tak teda plný sebavedomia, som sa spýtal ktorou cestou mám ísť ku svojej novej rodine. Každý jeden sa mi s vďačnosťou snažil pomôcť a na konci bol vďačný za našu konverzáciu.
Takže prvou vecou ku ktorej by som sa chcel vyjadriť a popísať ju hlbšie budú ľudia ktorý žijú v krajine. Za celý pobyt v Indii som spoznal ohromné množstvo ľudí, komunikoval som s obyvateľmi každej jednej časti Indie a môžem si dovoliť povedať, že každý jeden bol výnimočný svojou jedinečnosťou, kreativitou a poznatkami ktorými sa riadil vo svojom živote.
Na rozdiel od ľudí žijúcich v ostatných krajinách ktoré som za svoj život navštívil, čo sa týka medziľudských vzťahov tak som zostal šokovaný tým, že všetci boli ku sebe ochotný, s úsmevom na tvári podávali pomocnú ruku všetkým naokolo, dobrá energia z nich priam „sršala“ a nechápal som ako to je možné, nevedel som prísť na to, kvôli čomu sú ku sebe všetci taký dobrý , ohľaduplný , tolerantný a kvôli čomu pomáhajú jeden druhému.
Samotné jadro l
Možno ste si mysleli že sú tam ľudia rozdelený do skupín podľa toho koľko peňazí a pozemkov vlastnia. Áno! Máte pravdu! No nie sto-percentnú a vo vašej mysli máte falošnú ilúziu skutočnosti. Navonok nerozoznáte chudého od bohatého.
Zbohatlíci sa nehrajú na najväčších kráľov ktorý žijú na našej planéte, práve naopak. Svoj čas, svoje investície venujú druhej vrstve. Ponúkajú im množstvo príležitostí na to zarobiť si, postarať sa o svoju rodinu a zariadiť si krajší život, nemalými čiastkami prispievajú charite, investujú do rozvoju celej krajiny a snažia sa prosperovať v každom jednom smere.
No týmto celým som chcel poukázať na to že hodnota peňazí neurčuje veľkosť a silu človeka. Aj keď sú skupiny ľudí s rozdielnym príjmom peňazí tak to nemení na situácii absolútne nič, neodsudzujú sa navzájom, nemajú voči druhým predsudky ktorými sa vopred riadia ako v európskych krajinách. Ich vnímanie sveta a ľudí je o 180 stupňov otočené. Majú medzi sebou prirodzený rešpekt a úctu, sú si seberovný, jeden pre druhého znamenajú omnoho viac ako pre nich znamená slovo peniaz alebo majetok.
Duchovný svet je im zo všetkého najbližší a presne v ňom sa rozvíjajú po celý svoj život. V svete kde majú ľudia zmätok v tom že čo je skutočne vzácne a dôležité, v svete kde 60% obyvateľov planéty nemá šajnu o tom čo je podstatné tak práve táto krajina patrí medzi „vyvolených“ vďaka svojim zvykom a tradíciám ktoré dodržujú od kedy sa narodia.
Rozvíjajú v sebe pozitívne myslenie a hromadia v sebe energiu ktorú sa snažia dať každej jednej žijúcej bytosti naokolo. Ich súcit, vľúdnosť a empatia je rozvinutá a rozvetvená toľkými smermi, že si to naša myseľ nedokáže ani predstaviť. Dokážu sa zamerať na čokoľvek s tým, že tomu darujú radosť a šťastie.
Životy ľudí žijúcich v Indii sprevádzajú poväčšine len dobré a príjemné veci a to len vďaka tomu že pochopili že ako celok tvoria niečo omnoho silnejšie než by medzi sebou mali bojovať.
Podľa môjho názoru by sme všetci mali zmeniť svoj štýl rozmýšľania, mali by sme byť nimi inšpirovaný, pochopil by každý jeden že je svet omnoho krajší. Ja sám som prešiel neskutočnou zmenou myslenia, učil som sa budhisticko-hinduistickému mysleniu, vďaka tomu že som navštívil Indiu tak mi bolo umožnené učiť sa yogu od tých najlepších, vyštudoval som univerzitu yogi a získal som certifikát ktorý mi umožňuje vyučovať yogu po celom svete.
Môj materiálny svet sa zrazu zmenil na duchovný keď som pochopil že záleží jedine na ľudskom šťastí a radosti. Pobyt mi umožnil nahliadnuť do rozdielnej kultúry, spoznať ju a venovať sa jej. Skúsenosti ktoré som tam nadobudol by som nevedel získať žiadnou inou cestou. Spoznal som samého seba, naučil som sa ovládať svoje pocity, vytvoriť si vo vnútri seba harmóniu, a naučil som sa rozvíjať empatické myslenie vďaka ktorému vnímam celý svet rozdielne.
Spolu s tým ako som spoznával kultúru krajiny tak som cestoval, precestoval som každú jednu časť Indie, bol som na každom jednom významnom a nádhernom mieste. Z hľadiska rozmanitosti krásy prírody by som práve Indii dal prvenstvo. Toľko neskutočne záhadných krás ktoré v sebe ukrýva som nevidel nikde.
Každý jeden kilometer Indie je rozdielny a uchováva v sebe rozdielne tajomstvá. Cestami ktorými som „blúdil“ som spoznal a videl tie najväčšie a najfascinujúcejšie obrazy v živote. Chrámy ktoré sú vybudované už z dávnych dejín slúžia na rozvoj svojho vlastného sveta a žitia.
Každých päťdesiat kilometrov vám bude umožnené jeden vidieť a nahliadnuť doň. I v dnešných dňoch a v dnešnom svete sú naplno využívané a zachovalé, každý jeden chrám má svojho ochrancu ktorý „naň dohliada“ čo znamená že celý svoj život zasvätili tomu, aby chrám ochránili a pretrval do budúcna. Majstri v svojom obore „guru“ tam učia a vysvetľujú staroveké techniky svojim učencom.
Na svojej putovnej ceste som zažil mnoho dobrodružstiev a zážitkov ktoré sú vo mne uchované do konca života. Pred svojou prvou cestou som si bol neistý tým, ako sa to celé vyvinie a ako bude prebiehať celý ten proces. Sedemnásť neznámych ľudí (mojich nových kamarátov) sa stretlo na neznámom mieste a všetci boli donútení komunikovať medzi sebou jednou rečou. Iná možnosť nikomu nezostávala.
Vďaka tomu som sa perfektne naučil nový celosvetový jazyk (angličtinu) za čo som veľmi rád vzhľadom k tomu že som k nej nikdy nemal vzťah a dokým som žil na Slovensku mal som obavy že sa nikdy po anglicky nenaučím, no vďaka príležitosti ísť do Indie sa mi môj „malý sen“ splnil. Dnes sa vďaka tomu môžem dorozumieť kdekoľvek na svete bez problémov.
Ale, vráťme sa ku mojim výpravám. Ako Rotary student v dištrikte 3131 som absolvoval spolu aj s mojimi novými známosťami výpravy po celej Indii zo severu na juh. Dokopy sme sa zúčastnili piatich veľkých výletov po Indii (Lavasa trip, Karnataka trip, South India trip, Goa and conference trip, Himalayas trip).
Každý jeden trip bol niečím výnimočný a veci sa neopakovali viac krát. Dni keď som bol na výletoch mi umožnili spoznať nových ľudí od ktorých som sa mnoho naučil. Kedysi by som si ani nepomyslel že exitujú miesta ktoré som tam mohol vidieť. Deň čo deň sme cestovali a ja som bol po celý ten čas len ohromený a okúzlený tou neskutočnou krásou na ktorú som sa díval po celý ten čas. Za zážitky ktoré som tam zažil by som sa chcel poďakovať všetkým tým ktorí to tam so mnou celé zažili a tým ktorí mi to umožnili.
Zážitok l „Himalayas trip“
Najviac zo všetkých výletov ma ohromil „Himalayas trip & Pakistan India border ceremony“. Tohto výletu sa zúčastnilo 23 ľudí z dištriktu 3131. Pod Himalayami sme sa mali stretnúť z ďaľšími 27 ľudmi a spolu vyraziť na „Himalayas trek“ . Cestovali sme 36 hodín usadení vo vlaku, ten čas sa zdá byť dlhým no cesta ubehla ako lusk, vďaka dobrej partii a atmosfére ktorú sme si medzi sebou dokázali vytvoriť. Sám by som takú dlhú cestu nezvládol.
Po vystúpení z vlaku sme sa presunuli na hotel v neďalekom meste od hranice s Pakistanom. Prespali sme tam jednu noc, ráno sme vstali dali sa dokopy a vyrazili sme k hraniciam medzi Indiou a Pakistanom. Vďaka Rotary sme mohli bez čakania vstúpiť do centra celého diania. Nemuseli sme čakať v dlhých radoch kým sa tam dostaneme. Celé to bolo jedna veľká show a marketing.
Počas ceremónie sme videli ako sa ľudia z jednotlivých štátov pretekajú o to kto je lepší (hlasným krikom a hecovaním pretože majú medzi sebou pretrvávajúci konflikt) ktorý sa nikdy kvôli moci a peniazom neukončí. Celé mi to pripadalo len ako jeden veľký cirkus. Medzi dlhodobú tradíciu medzi Indiou a Pakistanom platí to, že každé ráno sa na Indickej strane vztýči vlajka a večer sa dá znovu dole a uloží do trezora. Na Pakistanskej strane sa deje to isté na presnosť jednej sekundy. Tento rituál znázorňuje spánok a zobúdzanie oboch národov. Indickú vlajku si hinduistický národ cení viac ako čokoľvek iné.
Po ukončení ceremónie sme sa presunuli na letisko kde sme odleteli do Himalajy kde nás na letisku čakali naši nový kamaráti s ktorými sme spoločne vyrazili do mestečka Manali kde sme mali svoj hlavný tábor. Cesta do Manali bola prenádherná keďže sme cestovali naprieč Himaláyami a neďaleko nás bol Nepál.
Po ceste som videl nespočetne veľa budhistických mníchov ktorý meditovali na nedostupných a človeku neprístupných miestach. Príkladne, videli sme mnícha ktorý sedel na kameni uprostred rozbúrenej rieky, ak by ste stúpili čo i len na okraj rieky tak by vás silný prúd v momente strhol a obil o skaly. Dodnes si lámem hlavu nad tým ako sa tam dokázal dostať, a pre mňa ešte väčšou záhadou bolo to ako tam vydržal celé tie hodiny meditovať bez jediného pohybu a úplne v pokoji bez ohľadu na to aká bola tá rieka nebezpečná.
50-ti sme sa ubytovali v hlavnom kempe, dostali sme stany a výbavu na náročný výstup naprieč Himalájami. Počas nasledujúceho dňa sme mali školenie a oboznámenie sa s terénom. Z podmienok sme neboli veľmi nadšený, pretože toalety boli India štýle (diera v zemi) a osprchovať sme sa mohli len s malým množstvom teplej vody vonku vo voľnej prírode.
O jedlo bolo postarané neskutočne dobre no taniere a poháre sme si museli umývať sami, v studenej vode ktorá vytekala z prameňa tečúceho z hory. Bolo to trošku nehygienické no nikto sa napokon nesťažoval. Zo systému ktorý tam fungoval sme boli kúsok znechutený ale bolo nám povedané že tento hlavný tábor je luxus pretože ak opustíme hlavný kemp a pôjdeme do hôr kde nebude v podstate nič tak sa nám prevracal žalúdok (žiadna elektrika, mizerné hygienické podmienky, jednoducho tam nefungoval moderný svet). Rýchlo sme pochopili že v horách nemáme na výber a musíme sa prispôsobiť podmienkam.
Taktiež nám boli stanovené pravidlá ktoré sme museli dodržiavať. Každý deň sme sa pohybovali v rozdielnom teréne ale na konci túry nás vždy čakal nový kemp. Denne sme prechodili v priemere 5 hodín a po túre sme mali voľno ktoré sme si poriadne užili.
50 Rotary exchange stundets sa stretlo na tomto výlete a verte tomu že slovo nuda nepoznal nik z nás. Hrali sme rôzne hry a mali sme tam rôzne aktivity. Podarilo sa nám vystúpiť do nadmorskej výšky 4000 m.n.m. bez ujmi na zdraviu. Dvaja nezvládli prejsť celým, náročným úsekom a museli sa vrátiť naspäť do hlavného kempu kde nás počkali.
Po túre sme sa opäť vrátili do hlavného kempu, celý tento výlet sme zhodnotili že to bol najkrajší výlet počas nášho pobytu. Cestou späť domov sme navštívili historické mestečko Manali. Ostali sme tam na ďalší deň aby sme mohli spoznať detailnejšie celé mesto. Na konci dňa nás autobus spoločne odniesol na letisko kde sme sa museli rozdeliť pretože sme boli z rôznych miest. S partiou s ktorou som absolvoval celý tento výlet som v kontakte dodnes. Komunikujeme medzi sebou, a je zrejmé že v budúcnosti sa budeme navštevovať.
Na záver by som zhrnul moje posledné slová ktoré mám na srdci.
Závet /Ukončenie/Záver
V dnešnom svete kde sú ľudia poháňaní peniazmi a myslia bezhlavo len na materiálne zabezpečenie, tak sa zabudlo na dôležité veci, priority ktoré po celú existenciu ľudstva udržovali kolísku života. Ak sa pozriem na dnešný svet tak všade naokolo vidím ľudí ktorý myslia len na jednu a to sú peniaze.
Denno-denne si kladú jedinú otázku, ktorá znie : „ako zarobiť, čo ďalšie zničiť pre môj blahobyt?“. Spoločnosť sa prestala venovať vývoju samého seba, prestali sa zaujímať o veci ktoré sú v živote najpodstatnejšie. Nikto sa o nikoho nezaujíma, všetci sú zaslepený sebou, nikto sa nepozerá na nič okolo seba. Záujmy ľudí voči druhým sú nulové. Veľká časť sveta tomu podľahla a tým sa zničila.
No ja som mal tú česť stráviť rok života v krajine ktorá sa stále drží tradícií a zaoberá sa tým na čo zvyšok sveta zabudol. Mohol som nadobudnúť skúsenosti v štáte v ktorom je ľudská myseľ nekonečná, podarilo sa mi zbaviť všetkých útrap ktoré som mal a zároveň sa mi otvorili oči. Je to presne India ktorá nezabudla.
India patrí v dnešných dňoch medzi jednu z málo krajín v ktorých sa ľudia stále venujú vývoju svojej mysle a trénujú svojho ducha. Spoločnosť sa o seba navzájom stará a zaujíma. Nemajú primitívny život aký žijeme my. Svet v ktorom sú si ľudia nápomocný, tolerujú svoje chyby a rozprávajú sa o nich, svet v ktorom sa dokážu pochopiť a dokážu ovládať svoje emócie a pocity. Život o ktorom málokto uvažuje. Svet ktorý takmer nikto nedokáže pochopiť. Máloktorý človek sa o to v dnešnej dobe zaujíma a venuje sa tomu.
Poďakovanie l
Najväčšia vďaka patrí všetkým tým, ktorý po celý ten čas boli so mnou, pomáhali mi a hlavne osobám ktoré ma po celý ten čas podporovali. Vďačnosť patrí celej mojej rodine, za všetko čo pre mňa za ten rok spravili, za podporu, ochotu a hlavne za trpezlivosť, taktiež by som chcel poďakovať Rotary že mi umožnilo vycestovať do sveta, a spoznať „zabudnutú“ krajinu.
Je mi veľkou cťou, povedať si že som mohol vidieť a zažiť veci ktoré málokto zažije, a hlavne že mi bolo umožnené spoznať presne ten svet, ktorý som popisoval. Vďaka patrí aj mojim rodinám ktoré sa o mňa starali po celú dobu, ďakujem za každú jednu novú známosť. Tieto zážitky ostanú v mojom srdci navždy.
Keď prišiel deň D, a musel som opustiť svoju nekonečnú dovolenku a vrátiť sa znovu naspäť domov, bol som z toho nesmierne smutný a prial som si zostať tam čo najdlhšie.
Na konci pobytu som dostal ocenenie za najlepšiu kultúrnu adaptáciu v Indii a učiteľský certifikát yogy.
Budúcim výmenným študentom a záujemcom o ročný výmenný pobyt by som odporučil vycestovať a spoznať Indiu pretože India je výnimočná svojou charizmou a energiou ktorá cez ňu prúdi. Krajina ako je India, je nemožné spoznať a vidieť na inom kúte sveta. Moje poznatky a skúsenosti budem šíriť ďalej.
India … bolo mi veľkou cťou!!!!!!! Ďakujem!
Další články od Rudolfa
Outbound 2016/17 Indie
