Najviac zo všetkých výletov ma ohromil „Himalayas trip & Pakistan India border ceremony“. Tohto výletu sa zúčastnilo 23 ľudí z dištriktu 3131. Pod Himalayami sme sa mali stretnúť z ďaľšími 27 ľudmi a spolu vyraziť na „Himalayas trek“ . Cestovali sme 36 hodín usadení vo vlaku, ten čas sa zdá byť dlhým no cesta ubehla ako lusk, vďaka dobrej partii a atmosfére ktorú sme si medzi sebou dokázali vytvoriť. Sám by som takú dlhú cestu nezvládol.  Po vystúpení z vlaku sme sa presunuli na hotel v neďalekom meste od hranice s Pakistanom. Prespali sme tam jednu noc, ráno sme vstali dali sa dokopy a vyrazili sme k hraniciam medzi Indiou a Pakistanom. Vďaka Rotary sme mohli bez čakania vstúpiť do centra celého diania.

  Nemuseli sme čakať v dlhých radoch kým sa tam dostaneme. Celé to bolo jedna veľká shou a marketing. Počas ceremónie sme videli ako sa ľudia z jednotlivých štátov pretekajú o to kto je lepší (hlasným krikom a hecovaním pretože majú medzi sebou pretrvávajúci konflikt) ktorý sa nikdy kvôli moci a peniazom neukončí. Celé mi to pripadalo len ako jeden veľký cirkus. Medzi dlhodobú tradíciu medzi Indiou a Pakistanom platí to, že každé ráno sa na Indickej strane vztýči vlajka a večer sa dá znovu dole a uloží do trezora. Na Pakistanskej strane sa deje to isté na presnosť jednej sekundy. Tento rituál znázorňuje spánok a zobúdzanie oboch národov.  Indickú vlajku si hinduistický národ cení viac ako čokoľvek iné. Po ukončení ceremónie sme sa presunuli na letisko kde sme odleteli do Himalajy kde nás na letisku čakali naši nový kamaráti s ktorými sme spoločne vyrazili do mestečka Manali kde sme mali svoj hlavný tábor. Cesta do Manali bola prenádherná keďže sme cestovali naprieč Himaláyami a neďakelo nás bol Nepál.

Po ceste som videl nespočetne vela budhistických mníchov ktorý meditovali na nedostupných a človeku neprístupných miestach. Príkladne, videli sme mnícha ktorý sedel na kameni uprostred rozbúrenej rieky, ak by ste stúpili čo i len na okraj rieky tak by vás silný prúd v momente strhol a obil o skaly. Dodnes si lámem hlavu nad tým ako sa tam dokázal dostať, a pre mňa ešte väčšou záhadou bolo to ako tam vydržal celé tie hodiny meditovať bez jediného pohybu a úplne v pokoji bez ohľadu na to aká bola tá rieka nebezpečná. 50-ti sme sa ubytovali v hlavnom kempe, dostali sme stany a výbavu na nárročný výstup naprieč himaláyami. Počas nasledujúceho dňa sme mali školenie a oboznámenie sa s terénom. Z podmienok sme neboli veľmi nadšený, pretože toalety boli India style (diera v zemi) a osprchovať sme sa mohli len s malým množstvom teplej vody vonku vo voľnej prírode.

O jedlo bolo postarané neskutočne dobre no taniere a poháre sme si museli umývať sami, v studenej vode ktorá vytekala z prameňa tečúceho z hory. Bolo to trošku nehygienické no nikto sa napokon nesťažoval. Zo systému ktorý tam fungoval sme boli kúsok znechutený ale bolo nám povedané že tento hlavný tábor je luxus pretože ak opustíme hlavný  kemp a pôjdeme do hôr kde nebude v podstate nič tak sa nám prevracal žalúdok  ( žiadna elektrika, mizerné hygienické podmienk, jednoducho tam nefungoval moderný svet).

Rýchlo sme pochopili že v horách nemáme na výber a musíme sa prispôsobiť podmienkam. Taktiež nám boli stanovené pravidlá ktoré sme museli dodržiavať. Každý deň sme sa pohybovali v rozdielnom teréne ale na konci túry nás vždy čakal nový kemp. Denne sme prechodili v priemere 5 hodín a po túre sme mali voľno ktoré sme si poriadne užili. 50 Rotary exchange stundets sa stretlo na tomto výlete a verte tomu že slovo nuda nepoznal nik z nás. Hrali sme rôzne hry a mali sme tam rôzne aktivity. Podarilo sa nám vystúpiť do nadmorskej výšky 4000 m.n.m. bez ujmi na zdravý. Dvaja nezvládli prejsť celým, náročným úsekom a museli sa vrátiť naspäť do hlavného kempu kde nás počkali. Po túre sme sa opäť vrátili do hlavného kempu, celý tento výlet sme zhodnotili že to bol najkrajší výlet počas nášho pobytu.

Cestou späť domov sme navštívili historické mestečko Manali. Ostali sme tam na ďalší deň aby sme mohli spoznať detailnejšie celé mesto. Na konci dňa nás autobus spoločne odniesol na letisko kde sme sa museli rozdeliť pretože sme boli z rôznych miest. S partiou s ktorou som absolvoval celý tento výlet som v kontakte dodnes. Komunikujeme medzi sebou, a je zrejmé že v budúcnosti sa budeme navštevovať.