Na začiatku novembra som sa s mojím dištriktom vydala na prvý rotary výlet, a to do Churchillu. Churchill je malé mestečko na pobreží Hudsonovho zálivu, prezývané hlavné mesto polárnych medveďov. Ako už i názov vypovedá, mestečko je obkolesené polárnymi medveďmi, ktoré tadiaľ každoročne migrujú a čakajú, kým more zamrzne, aby mohli odísť vyššie na sever.
Náš výlet začal v nedeľu na obed, keď sme vyrazili z Melfortu na prvú, zatiaľ krátku, 4 a pol hodinovú cestu autom a to do mestečka the Pas kde sme mali spať prvú noc. Spali sme na dome pri 2. najčistejšom jazere na svete, Clearwater lake, ktoré bolo naozaj prekrásne.
Druhý deň sme sa vydali znovu na cesty. Po asi troch hodinách sme sa zastavili v národnom parku Pisew falls, prešli sa k vodopádom a nakŕmili vtáčiky. Na obed sme si opiekli kanadské hotdogy a vydali sa na ešte hodinu autom a potom 15 hodín vlakom bez signálu do Churchillu. Cesta to bola dlhá, ale stála za to.
V Churchille sme strávili 5 dní pozorovaním polárnych medveďov. Vraj sme mali veľké šťastie, zvyčajne ich tak veľa nebýva. Videli sme 29 polárnych medveďov, dotkli sa Arktického oceánu, naučili sa nové veci o Kanade, pokupovali suveníry, a šup späť na vlak a 24hodinové cestovanie domov:)). Že či bola zima? No to teda! Vďaka 80 km/h neustálemu severáku sa pocitová teplota pohybovala asi od -30 do -50 stupňov celzius.
V Churchille sme nakoniec uviazli na dva dni naviac. Kvôli silnému vetru sa poškodili sa koľajnice a v ráno nášho plánovaného odchodu sme sa pobalený dozvedeli, že vlak najbližšie dva dni nepríde. Bola som rada, že sme mohli spolu s ostatnými výmennými študentami stráviť viac času.
Na záver vám tu dám ešte zopár zaujímavostí a pikošiek, čo sme sa dozvedeli. Tak napríklad, v Churchille je pravidlom, že dvere sa nezamykajú. Je to preto, aby sa všetci mali kam skryť, keby sa v meste objaví medveď. Pár kilometrov od Churchillu sa nachádza budova s názvom “polar bear holding facility“, je to vlastne také väzenie pre polárne medvede. Slúži na to, aby medvede nechodili do mesta a neboli hrozbou. I keď síce vyzerajú roztomilo a kamarátsky, vedia byť naozaj nebezpečné. Preto teda, ak sa v meste nájde medveď, umiestnia ho do medvedieho väzenia, kde je 30 dní zavretý v tmavej miestnosti a nedostáva jesť, aby sa naučil, že do mesta sa nechodí. Potom ho helikoptérou prevezú pár stoviek kilometrov ďalej a vypustia ho. Ak sa ten istý medveď do mesta za obdobie (cca 3-4 mesiace) vráti po tretí krát, to už sa do prírody nevráti a môže sa tak akurát rozlúčiť zo svetom. Je to preto, aby sa “zvyk” chodiť do mesta nepreniesol na potomkov a nevznikla tak generácia mestských polárnych medveďov.
Tento výlet bol pre mňa naozaj nezabudnuteľný zážitok, vidieť naživo najťažšieho predátora na svete nezažilo ani mnoho Kanaďanov.






