Moje prvé dva týždne v Kanade

24.8. sa mi splnil sen. V 16tich som sama preletela polku zemegule a po asi 23 hodinách som konečne pristála na mieste, kde strávim ďalších 11 mesiacov. Aká to bola cesta? Náročná, po asi 2 hodinách prvého letu mi začalo byť zle a dokým som nepristála na konečnom letisku sa to len zhoršovalo. V Toronte (najväčsom letisku v Kanade) som sa stratila asi 4 či 5 krát a čas plynul neskutočne pomaly. Ale 100% to stálo za to:).

Po pristaní už ma čakali moji host rodičia s tromi nápismi “Welcome to Saskatchewan Anna”, “Welcome to Canada” a “Vitajte Anna”. Keďže som priletela asi o pol ôsmej večer, na ceste domov (ktorá trvala ešte asi 2hodiny- čo je v Kanaských pomeroch krátko) sme sa stavili vo Wendy’s drive in a kúpili si večeru. Ďalšie ráno som sa zobudila asi o siedmej a vybalila sa. Asi celé doobedie sme strávili jazdením po meste a zoznamovaním ma so všetkými známimi.

V pondelok na večeru sme mali pizzu, veľmi rýchlo som si uvedomila, že to je niečo úplne iné ako pizza v Európe. Za prvé, druhy- v Európe? Margerhitta, provinciálka, quattro formaggi. V Kanade? Honey garlic, Ranch, Apricot/Figs atď. Pizza, a pizza s ananásom (ananás na pizzi hrdo vymysleli Kanaďania). Za druhé, šalát- drvivá väčšina Kanaďanov je pizzu so šalátom s ceasar dressingom ako prílohou. A nie len pizzu, minulý týžden sme na večeru mali spaghetti carbonara so šalátom.

Po večeri som mojej host rodine nakrájala UNESCO pochúťku s môjho rodného mesta, Skalický trdelík. I keď bol po ceste lietadlom celkom suchý, všetkým veľmi chutil.

Prekvapilo ma už zopár klutúrnych šokov. Tie reči, že v severnej amerike je všetko obrovské, su fakt pravda. Moja host rodina má doma 1kg balenie čipsov a kupovať 20kg balenia múky a cukru je tu normálka.

Bryndzové halušky s fetou a smotanou namiesto bryndze

Goblin’s grill burger

Ochutnávka Skalického trdelníka

V stredu sme s mojou host sestrou Aliou varili na obed tradičné indiánske jedlo- Bannock. Je to také pražené cesto, ktoré sa je s rôznymi náplňmi. My sme si ho dali so škoricovým cukrom a chocolate chips. Alia v sobotu odlieta na svoju výmenu do Milána, tak sme večer mali jej rozlúčkovú a moju privítaciu party. Bolo to super lebo prišiel aj Thas (rotary výmenný student z Thajska, ktorý je na rovnakej škole) a spoznala som vela nových ľudí. Chutnali sme spolu Slovenské sladkosti ktoré som priniesla a Thajské čaje. Pred párty sme s Thasom mali prvý rotary meeting a spoznali sme všetkých rotariánov. Všetci sú veľmi milý a priateľský.

Stihla som už aj variť bryndzové halušky, v Kanade boli veľký úspech.

Piatok doobeda som strávila u Thasa doma, býva na farme tak to bolo fajn. Teda až na tie komáre. Komárpv tu je strašne moc a celý deň. Poobede sme išli s mojou host rodinou do Saskatoonu. Poslednú Aliinu večeru v Kanade sme mali v reštaurácie s názvom Goblin’s grill kde už ako názov napovedá, je znama tým, že časníci sú zámerne nahnevaný a kričia po zákazníkoch. Tam som si vychutnala brutálne veľký burger. Potom sme šli k mojim host starým rodičom na ich apartmán a hrali sme hry, rozprávali sa a strašne moc sa smiali- s mojou host rodinou sme si úplne sadli. Majú strašne dobrý zmysel pre humor a na našich inside jokes sa vždy spolu nasmejeme. Moja host babka mi vždy keď prídeme na chodbe pred ich bytom nechá malé prekvapenie:).

V nedelu doobeda sme sa vydali na kanoe a povozili sa po jazere (to jazero je tak veľké, že na koniec naozaj nedovidíš). Môj host tatko Mike je tréner a priaznivý fanúšik Kanadského futbalu a dnes šiel pozerať veľký zápas Saskatchewan roughriders vs Winnipeg blue bombers, my s Karen (host mamka) sme šli len na pre-game (akcia pred zápasom vedľa štadiónu s rôznymi atrakciami a hudbou)

Zatiaľ čo Mike bol na zápase, Karen mi ukázala mesto a šli sme do Wascana parku, ktorý je viac ako 2-krát väčší než Central park v New Yorku. Ochutnala som tiež Kanadské jedlo poutine (v podstate hrnolky, hrudky syra a gravy omáčka), mne osobne to teda moc nechutilo ale tak možno nabudúce.

Po zápase sme vyzdvihli Mika (Saskatchewan roughriders vhrali 34-30 LETSGOOO!!!) a šli sme späť domov.

Ja, kamošky a Thas

V stredu v noci ma čakalo prekvapenie, o asi pol jednej som sa zobudila na šuchot a prvé, čo som videla bola myška sediaca na mojom vankúši pár centimetrov od mojej hlavy splašene sa pozerajúca na mňa. Hneď ako som zapla svetlo Mickey niekam zmizol. Samozrejme, že zbytok noci som nespala a snažila sa ho nájsť, bez úspechu. Ráno som o tom povedala Karen (tá by mi asi ani neverila keby to nemám natočené) a Mike ešte pred školou šiel kúpiť pasce a nastražil ich. Mickeyho sme nikdy nenašli ale ja som sa ajtak asi na 5 dní odsťahovala do vedľajšej izby.

Moja host rodina fosteruje psíkov pre záchrannú organizáciu, v piatok sme si boli v Saskatoone vyzdvihnúť Maple- 7 týždňové šteniatko, ktoré teraz fosterujeme:))

Maple a Dale

Trhač

V sobotu som šla s kamarátkami na moju prvú Kanadskú párty (áno, naozaj to vyzerá to tak ako v amerických filmoch).

V nedelu ma Karen vzala na tradičnú domorodú akciu a tanec Pow-ow do blízkej indiánskej komunity James Smith. Bolo veľmi zaujímave vidieť reálnych indiánov vo všetkých tých farebných odevoch, pierkach a ich típi (stany z kože bizónov). Vidieť a zažiť indiánsku kultúru bol naozaj nezabuduteľný zážitok.