Ako už názov článku napovedá prešiel som si sám koronavírusom, práve tu vám popíšem ako moja výmena počas pandémie fungovala, ako som cestoval domov a ako som sa zotavil z koronavírusu v karanténnom centre v Piešťanoch. 

Škola mi skončila koncom februára. Dva dni pred tým než nám zrušili školu kvôli korone sme dostali dva “snow days” čiže sme nešli do školy kvôli ľadu na cestách čož mi veľľudí neuverilo keďže som moju výmenu trávil v južnej Kalifornii. Nikto zo študentov nevedel že sa väčšina z nás už navzájom neuvidí. Zrušili nám promócie, prom, Rotary trip okolo USA a to presvedčilo že máísť domov na Slovensko keďže už tam nebolo v podstate čo robiť, nemohol som sa stretávať s kamarátmi, bol by som zamknutý doma a najlepšie čo by som mohol spraviť by bolo že by som bol so svojou reálnou rodinou doma. 

Ešte pred odchodom, o ktorom som ani nevedel kedy bude mi host rodičia vybavili výlet do Arizony kde som bicykloval v prírode a navštívil som PRÁZDNY Grand Canyon, vždy to tam je preplnené ľuďmi. V USA nikto nenosil rúška, v každom štáte boli iné opatrenia, v Kalifornii bolo všetko zatvorené a v Arizone bolo všetko otvorené okrem škôl. Keď som prišiel na Slovensko bolo to pre mňa všetko nové, opatrenia a rúška, ale už som si na to zvykol. Počas toho ako som bol v Arizone spolupracoval som s mamkou na odlete. Mamka mi našla maďarský repatriačný let kde ma nechceli zobrať ale nakoniec Slovenská ambasáda mi tam vybavila miesto spolu so šiestimi slovákmi. Odlet mal byť o dva dni, tak sme sa vrátili z Arizony, pobalil som si kufre, ešte som sa rozlúčil s pár kamarátmi a host mamka ma odviezla do Los Angeles. Bol to veľmi zvláštny pocit, ako keby moja hlava nevedela pochopiť že idem domov z výmeny. Naberali sme ešte pasažierov v New Yorku a dopĺňali palivo na Islande takže som mal ešte peknú prehliadku sveta. Došli sme do Budapešťe kde sme čakali na letisku dve hodiny takže asi tam alebo v lietadle som dostal koronu, nijak si to neviem vysvetliť, nikto s kým som sa stretol v USA nemal koronu. 

Došli sme do karanténneho strediska v Piešťanoch kde som si myslel že tam budem max šesť dní. Zoberú mi vzorky, budem mať negatívne výsledky, a idem domov. Nemážiadne príznaky čiže nie je šanca aby som mal koronu. Bol som na izbe s troma náhodnými ľuďmi ale boli to pohoďáci. Nemohli sme vychádzať ani na chodbu ak by sme niekam vyšli, dostali by sme pokutu, takto už jeden pán bol zadržaný, počúval som to cez dvere. Hneď vedľa na izbe bola moja kolegyňa z Mexika Tereza Holubeková. Po piatich dňoch nám urobili výter ktorý nebol taký hrozný ako sa hovorí. Po dvoch dňoch mi ráno zazvonil telefón a pani z recepcie mi oznámila že mám koronu, nemohol som tomu uveriť, 1690 otestovaných, 19 pozitívnych a medzi nimi 17 ročný Jakub Straka. Moji spolubývajúci boli negatívny takže ich odizolovali do samostatných izieb. Tereza tam musela ostať tiež keďže bola so mnou v kontakte, aj ona mala negatívny test. Veľmi ma to mrzelo že tu musí ostať veľľudí kvôli mne. Oznámili mi že o dva týždne budem mať ďalšie testy. Takže na ďalšie dva týždne som bol zatvorený sám v izbe, sám.

Celý čas som nepociťoval žiadne príznaky cítil som sa zdravý ako ryba. Aspoň že som tam mal televíziu. Jedlo mi nosili pred dvere, keď ho tam doniesli, zaklopali. Prebehli dva týždne a prišli mi hasiči urobiť testy, bol som vystresovaný. Výsledky boli negatívne, ale na to aby ma prepustili musel som mať dva negatívne testy po sebe. Aj druhý bol negatívny, všetci s ktorými som bol v kontakte mali negatívne výsledky. Hurá sloboda, asi takto som zaznamenal môj koniec výmeny. Aspoň budem mať čom rozprávať. 

Další články od Jakuba

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!