V stredu to bol presne týždeň od môjho príletu do Dubba. A poviem vám, bol to týždeň plný zážitkov. Vo štvrtok, 24.7. som bola spolu s mojím poradcom, Davidom na večernom kŕmení klokanov u Davidovej známej. Predstavte si takú tú staršiu pani, čo v parku pravidelne kŕmi holubov do takej miery, že ju tie holuby poznajú a berú ju ako člena rodiny, ale preneste to do Austrálie. Rozhodne to ale bol nezabudnuteľný zážitok.
Hneď ďalší deň, v piatok som sa konečne presunula do môjho domova na tri mesiace, k mojej host rodine. Tento deň nebol úplne plný super zážitkov, bol to skôr deň vybaľovania kufrov. A vybavovania posledných pár vecí pred mojím nástupom do školy.
Víkend sa ale na druhú stranu niesol v duchu spoznávania Dubba a jeho histórie. Navštívila som krásnu mestskú galériu, zaujímavé múzeum plné miestnej histórie, nádhernú japonskú botanickú záhradu Shoyoen s veľmi milými kačkami a v neposlednom rade aj verejnú časť zoo s kaviarňou a výhľadom na pavúčiakov (druh opice) či lemurov, pričom nás celú dobu obklopovali, možno na prvý pohľad majestátne vtáky, ktoré sú tu ale v skutočnosti na úrovni holubov, s krásnou prezývkou “bin chicken”, v preklade: odpadková sliepka.
No a v pondelok ma čakal ďalší dôležitý deň. Prvý deň školy. A už teraz vám môžem povedať, že austrálska škola je úplne super (hlavne čo sa týka obtiažnosti 😀 ). A samozrejme nechýbalo plno predstavovania sa s otázkami od mojich nových spolužiakov typu “A máte vlastne na Slovensku vôbec pizzu?” Ale nebojte sa, ja ich niečo o nás naučím za ten rok.
Môj pracovný týždeň sa ale neniesol len v duchu školy a učenia sa. Už v utorok som sa zúčastnila môjho prvého Rotary meetingu s prezentáciou o mne a Slovensku, v stredu som bola na večeri s mojimi novými kamarátmi zo školy v mexickej reštaurácii a vo štvrtok večer som bola znovu u Davida, no tentokrát to bolo kvôli jeho synovi, ktorý je profesionálny pracovný jazdec v dostihovom tréningu a vzhľadom na to, že na Slovensku som zvykla pomáhať s jazdením v tréningu tiež a tu kvôli bezpečnosti jazdiť (minimálne dostihákov) nemôžem, tak sa rozhodli, že by to bol super nápad ma zobrať sa aspoň v piatok ráno, pred školou, pozrieť ako sa trénuje v Dubbe.
No a dnes, v sobotu, som znova spoznávala históriu Dubba, tento raz v starom väzení “Old Dubbo Gaol”, odkiaľ som sa úspešne dostala, narozdiel od väčšiny väzňov čo to skúsili. (fun fact: z väzenia utiekol úspešne, okrem mňa, presne 1 väzeň).
No a to je všetko, aspoň zatiaľ. Majte sa na druhom konci sveta krásne and see you next week!
Další články od Terezy
Môj rok v Austrálii: Prvý týždeň
No a v pondelok ma čakal ďalší dôležitý deň. Prvý deň školy. A už teraz vám môžem povedať, že austrálska škola je úplne super (hlavne čo sa týka...
Môj rok v Austrálii: Začíname
Ale ani Dubai ani Sydney nie sú to, kvôli čomu tu ste. V hlavnej úlohe tu je Dubbo. Aj keď nepatrí k najväčším mestám, pre mňa to je rozhodne zmena. Z...
