Nezabudnuteľný výlet
V nedeľu o 10 hod. ráno sa všetci účastníci môjho výletu stretli pred aspenskou strednou školou. Všetci prišli načas a naozaj sme odišli o 10. Veľké prekvapenie bolo, že sme nešli autobusom ale 3 rôznymi autami. Do áut nás rozdelili naši učitelia. Boli 3 a mali na starosti 19 študentov. Hlavou nášho výletu bola Gretchen. Ja som prvý deň cestovala s ňou. Bolo to teda prvý a zároveň posledný krát čo ma mrzí, lebo je naozaj dobrá šoférka a mali sme super auto. Ja s mojou kamarátkou sme si vybrali miesto úplne vzadu. Bolo to 8 miestne auto no nás bolo ,,len ” 7 . Aspoň nám zostalo trochu viac priestoru a jedlo sme mali hneď vedľa seba. Púšťali sme si pesničky z gretcheninho mobilu (jediný povolený) ,spievali a konečne vyrazili. Po asi 30 minútach sme mali prestávku v horách. Boli sme na krátkej prechádzke a začali sme fotiť. Konečne som mohla robiť fotiek koľko chcem 
a využila som to. Cestovali sme asi ďalšiu hodinu a prišiel ,,nový výlet.” Zastavili sme sa na jednej vyhliadke kde bolo veľa ľudí a silný vietor. Výhľad ale stál za to.
Potom sme už cestovali trošku dlhšie a po dvoch hodinách nás čakal obed. Zastavili sme v jednom malom meste. Tam sme si v parku dali sandwich s arašidovým maslom (americká špecialita so všetkým) a džemom. Ďalšia zastávka Sand Dunes. Museli sme sa už celkom ponáhľať. Bolo treba si rozdeliť stany, postaviť ich a spraviť si fotky na Sand Dunes. Campingovali sme blízko a hneď po príchode sme si rozdelili stany. Ja s Nadiou som dostala stan nášho vedúceho Luka. Bola sranda ho rozložiť a dali sme to celkom dobre a rýchlo. Trošku sme sa vybalili a mali sme čas na písanie svojho ,,denníka.” To trvalo asi 10 minút a hneď sa išlo do Sand Dunes. Ešte jedna vec, bolo tu neskutočne teplo a dusno.
Najlepší a najhorší zážitok
Hore vyšlo len pár ľudí a ja som našťastie medzi nimi bola. Bolo to dosť náročné a stále sme sa prepadali nižšie. No ten výhľad hore bol krásny. Keď zafúkalo, tak to už také príjemné nebolo ale to ťa nemôže odradiť. Máme odtiaľ veľa fotiek, ale tu ich všetky nemôžem dať. Vybrala som tie, čo mi najviac pripomínajú aké to bolo. Večer nás čakalo opekanie a náš najlepší a najhorší zážitok.
Ráno sme vstávali o 6.30 . Mali sme raňajky a pomaly začali baliť stany. Neskôr sme vyrazili na naše ďalšie miesto. Ako inak sme si museli dať ZNOVA PRESTÁVKU. Po 20 minútach v novom aute, čo bola vlastne dodávka a zlej ceste sme tam konečne boli. Náš prvý malý hiking. Nebolo to náročné a cesta viedla k malému vodopádu. Teda ak si sa chcel pozrieť priamo k nemu, musel si ísť po vode. Bola ľadová, ale ja som musela ísť, takže žiadny problém. Topánky predsa uschnú. Po tom, ako sa všetci vrátili, sme si dali niečo malé na jedenie a Cestovali sme smer Taos. Prešla asi hodina a my sme všetci boli naozaj hladní. Zastavili sme blízko kaňona na moste Rio Grande George Bridge a dali sme si tam obed. Ja som mala burito a je to výborné. S mojou ďalšou kamarátkou sme si spravili niekoľko fotiek na moste ( trošku dobrodružstva) . Bolo to vtipné , hlavne ako sa všetci ostatní na nás pozerali. Tie fotky sú krásne. Jedna z mojich najobľúbenejších spomienok na náš trip.
Recycle place
Veľmi zaujímavé miesto. Bolo to blízko mesta Taos. Je to niečo ako začínajúca dedina. Domy sú tam postavené hlavne z fliaš a žijú tam dosť ekologicky. Vodu využívajú viac krát a dôležitou súčasťou je slnečná energia. Pestujú veľa zeleniny a ovocia. Stavba takéhoto domu trvá cca 5 rokov. My sme im trošku pomáhali. Bolo to extrémne náročné. Hlavne preto, že tam bolo okolo 43 stupňov v ten deň. Ja som bola tak unavená, že som začala rozprávať niečo medzi angličtinou a slovenčinou. Všetci sa na mne riadne zabávali
. Potom už sme našťastie toto miesto opustili a hurá na naše ďalšie campingové miesto. V Taose sme trošku zablúdili a šli sme asi 15 minút navyše. Konečne sme prišli tam a náš camping bol spojený s hostelom. Mohli sme sa umyť a nabiť si baterku z kamery. Skvelý pocit umyť sa. Hneď si začneš vážiť veci ktoré máš každý deň o trochu viac. Na večeru sme mali zeleninu s ryžou. Chutilo to zaujímavo a neskôr nás čakal ďalší večerný meeting. Išla som teda skoro spať, pretože ráno sme vstávali 6.45 a mali sme mať 6 hodinový hiking.
V campingu sme boli všetci unavení ale plán bol ísť do mesta. Výnimku mali len ľudia ktorí si to vyšli až hore. Ja som sa aj tak rozhodla ísť . Je škoda byť niekde a nevidieť ako tam ľudia skutočne žijú. V Taose a vlastne v celom Novom Mexiku je úplne odlišná architektúra. Páči sa mi . Je čistá a jednoduchá . Ľudia tu naozaj ,,žijú” . Všade bol pomerne ruch a my sme mali menší rozchod na hodinu. Ja som veľmi nezvyčajne robila ďalšie fotky a kúpila darček pre moju mamču. Na večeru sme mali niečo mexické. Je to to najlepšie, čo sme mali počas výletu a bolo to výborné. Večer počas meetingu sa stala zlatá vec. Gretchen hovorila svoj najlepší žážitok a povedala , že to bolo rozprávanie so mnou. Že sme sa rozprávali o svaloch, čo všetkých pobavilo. Už nás čakal len spánok a presun na naše posledné miesto, Santa Fe.
Další články od Natálie
