Moj prvý ,,americký” McDonald ‘s
Dnešné ráno som sa stihla zobudiť ešte pred budíkom v podobe našich učiteľov. Ponáhľala som sa do hostelu do kúpeľne, pretože som si potrebovala znova nabiť batériu do kamery a v kúpeľni som videla jedinú zástrčku
. Bola som prvá s takýmto úžasným nápadom. Batéria sa teda stihla nabiť úplne a ja som mohla cestovať ako jediná bez strachu či to môj fotoaparát prežije, takže som vlastne vyhrala dvakrát. Už pomaly prichádzala naša posledná zastávka. Santa Fe hodinu a pol vzdialené od nás bolo krásne. Hneď po príchode sme si zahrali poznávaciu hru. Boli sme rozdelení podľa ročníkov. Ja som teda ako tretiačka (Junior) bola so 3 ďalšími dievčatami. Boli sme najmenšia skupina a žiaľ sme prehrali. Táto hra spočívala v tom, že sme dostali mapu a niekoľko miest v Santa Fe, ktoré sme mali nájsť a spraviť si s nimi fotku. Pravidlo bolo, že na fotke museli byť všetci členovia skupiny. Na začiatku nám to nešlo dobre, ale potom sme sa zvládli zorientovať a postupovali sme rýchlo. Výhrou mala byť zmrzlina a ver mi, v Novom Mexiku potrebuješ zmrzlinu. Chýbali nám už len dve miesta , keď sme stretli prvákov. Na našom poslednom fotografickom mieste sme boli teda prví, v tej rýchlosti sme však zabudli na mňa a ja som sa neocitla na fotke. Bežali sme teda na naše miesto kde sme sa mali všetci stretnúť. Prváci nás však predbehli a ešte nám aj spravili fotku ako prichádzame po nich. Už sme sa teda rozlúčili so zmrzlinou a čakali na ďalšie dve skupiny a vedúcich. Boli sme tak hladní, že sme museli zavolať Gretchen aby prišla a niečo nám kúpila. Objednala som si Chicken bowl a chutilo mi to skoro celé. Tú štipľavú časť som nechala radšej tak. Potom prišla hádka o víťaznej skupine. Celé sa to tak zamotalo, že zmrzlinu nakoniec dostali všetci. Boli sme v mojom prvom ,,americkom” McDonald ‘s v Amerike. Celé to tam fungovalo už len na stroje, čo bola zmena.
Prišla poobedná siesta. Sedeli sme v parku a znova sme si písali denník. Niektorí členovia si dokonca pospali. Keď už všetci vyzerali že sa môžeme pohnúť, išli sme sa pozrieť do nášho hostela a trošku sa ubytovali. Každý z nás mal pridelenú nejakú úlohu na ďalší deň. Bol to normálny hostel, no padlo kvôli nemu pár sĺz . Mojich nie a ja som si v pokoji vybrala svoje veci a prichystala sa do Moew Wolf. Je to zábavné centrum pre tínedžerov a deti. Môžete si tam robiť zábavné fotky, je to poriadne bláznivé a veľké. Párkrát som sa stihla stratiť, no po čase som sa tam vedela orientovať perfektne. Boli sme tam dve hodiny a na konci sme si mali vybrať, ktorá fotka odtiaľ je najlepšia a povedať dôvod.
Na večeru sme išli do jednej reštaurácie v meste. Jedlo bolo skvelé a atmosféra úplne iná. Mexická a hlučná, no najdôležitejšie je, že bola príjemná. Cítila som sa tam uvoľnene a všetci sa dobre zabávali. Už nás čakal len spánok a posledný deň v Santa Fe.
Posledný deň v Santa Fe
Ráno som si išla splniť svoju úlohu v kuchyni. Mala som umyť linku . Za chvíľu som to mala hotové a mohla som sa v pokoji najesť. Dala som si klasicky yogurt s vločkami a celá natešená na tento deň sa išla nachystať. Dnes sme išli do fotografického ateliéru v Santa Fe. Boli sme tam skoro celý deň a rozdelení sme boli na dve skupiny. Prvá si robila fotky s troma rôznymi pozadiami a druhá editovala svoje fotografie. Ja som začala editovaním a bolo to pre mňa ťažké. Mala som veľa fotiek a my sme si mali vybrať len jednu a tú editovať. Nakoniec som vybrala jednu zo Sand Dunes. Začala som ju teda editovať a nevedela som sa rozhodnúť či čierno-bielu alebo farebnú. Požiadala som teda o pomoc dvoch zamestnancov, ktorí nám pomáhali. Ani tí sa nevedeli rozhodnúť, tak sme si zavolali na pomoc ešte mojich učiteľov z tripu. Pozerali sme sa na to 6 a vyzeralo to naozaj komicky. Nakoniec vyhrala čierno-biela a spravila som ju trochu dramatickejšiu. Vytlačili sme to a zobrali domov ako suvenír.
Prišiel čas na obed. Obedovali sme v parku (zasa). Mali sme všetko možné aj nemožné. Kura, čipsy , ovocie a čokoládu . Čakala nás druhá časť dňa. Všetci sme sa trošku zahrali na modelov a fotografov. Bola to vážne sranda a užili sme si to. Dobrý spôsob ako spoznať ľudí okolo seba. Niektorí to zobrali ,,profesionálne” a iní zasa celé ako vtip. Musím sa priznať že som spravila tie najvtipnejšie fotky ( ostatným ľudom ).Večer nás čakala už len večera. Dali sme si pizzu a rozprávali sa. Bola to posledná noc, takže sme si moc nepospali.
Ráno sme konečne nevstávali tak skoro. Pobalili sme sa a vyrazili domov. Po ceste sme sa ešte zastavili na kávu v Starbuckse. Ja kávu neznášam a namiesto toho som si vybrala nejaký studený nápoj. Bolo to neskutočne studené ale chutilo to dobre. Počúvali sme hudbu a niektorí ľudia si aj pospali. Rozchod bol pred školou. Ja som zabudla číslo svojich rodičov a musela som teda počkať kým odídu všetci ostatní a vyriešiˇto s učiteľmi. Oni išli vrátiť naše požičané autá z tripu a po ceste ma zaviezli doma. Som im za to vďačná a pekne som im to aj poďakovala . Pre Američanov je typické hovoriť ďakujem asi na všetko a na mňa sa to rýchlo nalepilo.
Další články od Natálie
