Stala som sa účastníčkou campu vo Fínsku, ktorý trval dva týždne a bol rozdelený na dve časti. Prvý týždeň sme boli v obrovskom campe Oivanki – Kuusamo, ktorý bol obklopený iba nádhernou prírodou a jazerom. Druhý týždeň sme bývali v hosťovských rodinách, avšak program sme mali všetci spolu v meste.

Na camp som sa rozhodla vycestovať, pretože som sa chcela spoznať s novými ľuďmi, vidieť krásu Fínska na vlastné oči, pretože severské krajiny mám veľmi rada. Taktiež som chcela zmenu a byť hrdá na to, že som zvládla v podstate sama vycestovať a zdemolovať svoju komfortnú zónu. Prvé dni som bola trošku stratená, bála som sa, ale ostatní účastníci campu boli úplne skvelí ľudia, vďaka ktorým som svoj strach prekonala a vytvorila som si nezabudnuteľné zážitky.

Ako napríklad ochutnali sme sobie mäso (bolo naozaj delikátne na to, že sme sa dozvedeli až neskôr, že to bol sob), ochutnali sme rôzne Fínske jedlá, chytali sme ryby, videli sme sobov na každom kroku (doslova), boli sme v národnom parku, zažili sme polnočné slnko (keď ono proste nezapadne ani v noci), vyskúšali sme viacero sáun, stretli sme sa s pravým Santom (a to si nerobím srandu teraz), boli sme v zábavnom parku, mali sme spoločné aktivity – rôzne hry v prírode… a mnoho iného. Počasie nám naozaj prialo, preto sme sa každý deň mohli kúpať v jazere, ktoré malo teplotu okolo 14°. Počasie sa pokazilo až úplne posledné dva dni campu.

Program sme mali pestro nabitý a naozaj sme sa nenudili, nenastal ani jeden problém a ani jedna negatívna skúsenosť…

Spolu ako účastníkov nás bolo 20 z 11 rôznych krajín sveta, najďalej boli dvaja chalani z Taiwanu. Každý bol jedinečný, vytvorili sme si medzi sebou nezabudnuteľné kamarátstva a verím, že sa s niektorými opäť stretnem.

Druhý týždeň sme už boli v hosťovských rodinách v meste Oulu, ktoré je naozaj veľké. Ja som bola v úžasnej rodine, kde som nebola sama, ale bola som spolu s dvomi ďalšími účastníčkami, jedna bola z Turecka a tá druhá z Nemecka. Rodina mala tri deti a psa. Rozumeli sme si veľmi dobre.

Najťažšia vec na campe bolo, samozrejme, lúčenie, ktoré sa nezaobišlo bez sĺz. Niektorí ľudia mi vážne prirástli k srdcu…

Zažila som veľa dobrodružstva, stretla som veľa inšpiratívnych ľudí, naučila som sa trošku o ich kultúre, ktorá je naozaj zaujímavá, aj som sa priučila trošku Fínčine (ahoj, ďakujem alebo počítať do desať…). Ďakujem všetkým, ktorý sa stali súčasťou campu, samozrejme, Vám ako organizácií taktiež veľmi pekne ďakujem a dúfam, že budúci rok sa opäť vydám na ďalšie nezabudnuteľné dobrodružstvo spolu s Vami!

Kristína Košútová, 19 let, Rotary klub Trenčín Laugaricio

Další články o letních táborech

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!