Vďaka manželovi , ktorý je členom RC Košice, sme mali možnosť si viac ako pred tromi rokmi vyskúšať úlohu „host family „. Dobrovoľne sme si zobrali študenta z Brazílie Rodriga Siliprandi a skúsili sme, aké to je, keď je v rodine host syn. V tom čase bol aj náš syn Roman doma, takže všetko fungovalo perfektne. Chalani si rozumeli, a my rodičia sme získali nového syna, ktorý nám od prvej chvíle nepovedal ináč ako mamka a ocko.
Bolo to vzájomne obohacujúce pre každého
Rodriga sme v tom istom roku „vymenili“ vďaka vytrvalej intervencii nášho syna Romana za Amy Kojima z Tokia. A tak sme v priebehu pol roka prešli kultúrne z Brazílie do Japonska, čo nás znova obohatilo a prinieslo nám to veľa pozitívneho do života. Po tejto skúsenosti bol syn rozhodnutý takisto skúsiť výmenný pobyt v zahraničí a absolvoval rok 2013/2014 v Brazílii v štáte Parana , veľkou zhodou okolností v mestečku, z ktorého pochádzal náš brazílsky host syn Rodrigo .
Aj naša osobná skúsenosť z návštevy Brazílie v apríli 2014 bola viac než vynikajúca. Otvorenosť, prijatie u Rodrigovej rodiny a bez výnimky u všetkých troch synových host rodín bolo krásne a veľmi emotívne. S manželom sme mali pocit, ako keby sme prišli k starým dobrým známym a naša cesta po Brazílii, okrem cestovateľských a poznávacích zážitkov, bola obohatená množstvom hlbokých emotívnych dojmov aj vďaka poznaniu a programu, ktoré nám členovia spomínaných host rodín pripravili. Rodrigo nás napriek tomu, že je už tri roky doma, predstavoval svojej rodine ako ocko a mamka a tak sa k nám aj správal (podotýkam, že jeho slovenčina bola aj po takej dobe výborná).
Všetka starostlivosť ostala na našich pleciach
Trošku s obavami sme koncom augusta 2013 očakávali na letisku Chrisa Calkinsa z USA, pretože doma sme ostali len my s manželom, Roman bol v tom čase už v Brazílii, takže všetka starostlivosť aj zaplnenie voľného času ostala na našich pleciach. Od prvej chvíle prebehol medzi nami a Chrisom pozitívny impulz a po vstupných rodinných organizačných inštrukciách a prvých zoznamovacích dňoch (ktoré sme sa mu snažili spestriť bohatým programom a intenzívnym obojstranným venovaním) sa Chris spontánne rozhodol tak ako predošlé deti, že nás bude volať mamka a ocko.
Píšem o tom preto už druhýkrát, lebo práve to je podstatné pri výmenných pobytoch, že to dieťa vás bude vnímať a brať ako najbližších ľudí, ktorí mu stoja za ním v dobrom aj v zlom. Chris sa stal plnohodnotným členom našej rodiny, s povinnosťami aj radosťami. Na začiatku mu bolo treba pomôcť s jazykom, ale keďže chcel a mal záujem sa slovenčinu naučiť, bol to oveľa menší problém na aký sme sa pre istotu pripravili (skoro každý deň sme mali krátke chvíle učenia slovenského jazyka). Začiatky boli o tom, že sme sa veľa rozprávali o živote u nás, o zvykoch u nás, ale tiež sme veľa rozprávali o živote v americkej rodine. Chris bol synom, ktorý pomáhal kde sa dalo, bol bezproblémový a vždy dodržal to, čo sa dohodlo.
Zážitky iného druhu
Po štyroch mesiacoch ho vystriedala Maria Eduarda Costa Forti (Madu), brazílčanka z predmestia Sao Paulo – typická juhoameričanka s úplne iným naturelom ako New Yorský Chris. Nám to ako rodine, ktorá má dvoch synov vlastných, prinieslo zážitky iného druhu – s dospievajúcou dcérou. Madu obdobne ako Chris od prvej chvíle prešla na pre nás príjemné oslovovanie mamka a ocko, a keď videla, že sme ju od prvej chvíle zakceptovali ako vlastnú, nemala problém baviť a radiť sa s nami o všetkom. Podotýkam, že aj Madu aj Chris žijú vo svojich krajinách v neúplných rodinách a máme pocit, že si tu vychutnávali prostredie úplnej rodiny (túto ich dôveru sme si vážili a komunikovali s nimi veľmi zodpovedne na všetky témy).
Počas bývania Madu u nás, bolo u nás počas víkendov dosť „ husto“ , pretože Madu chcela svojim kamarátom – exchange študentom z rôznych kútov celého dištriktu ukázať, ako vždy zdôrazňovala „svoje„ krásne Košice (na ktoré bola patrične pyšná, ale aj veľmi znalá čo sa týka histórie, pamätihodností, nielen shoping centier) a nás, ktorých s úplnou samozrejmosťou považovala za svoju rodinu. Často bolo u nás či už v byte alebo na víkendovom dome „ vyprodáno“ , ale vždy bolo veselo, mlado a príjemne.
Tieto slová, veci, pocity, vnútorné prežívanie sa nedajú ničím zaplatiť
Nedá mi nespomenúť, že v čase pobytu Madu u nás, k nám z Tokia prišla Amy a to ste mali vidieť to stretnutie dievčat z dvoch opačných koncov sveta. Nezabudnem na vetu, ktorú Madu vyslovila : „Mamka, ocko, ďakujem, že ste mi dali aj sestru z Tokia.“ Madu počas jej pobytu bola navštíviť jej vlastná mama, povolaním lekárka, ktorá u nás chvíľu bývala, bola nesmierne spokojná s krajinou, s mestom kde jej dcéra žije a nedá mi nepriložiť jej facebookový komentár k mojim narodeninám:
25 apríla o 22:05: “Happy birthday my dear. You’re the best host mother in the world and deserve all happiness, health and peace. Love U. Kisses!”
To je komentár ku dňu matiek na FB od Madu: “Feliz dia das mães pra vocês, que me receberam e aceitaram de braços abertos desde o dia em que eu cheguei! Všetko najlepšie k dňu matiek pre vás, ktorý mi zobrali so srdcom od kedy som prišla. Amo vocês! Ľúbim vás!
Nielen slová mamky Madu, ale aj slová od Chrisovej rodiny, sú pre nás nesmierne dôležité a vážime si ich. Jim Calkins (Chrisov otec) po Chrisovom príchode do USA: “Chris talks about you and Peter all the time. You will forever be mamka. He had such an amazing time with you and Peter. We sent you a 16 year old boy and we got a 17 year old young man back. We can’t even begin to thank you for all you have done for him.”
Tieto slová, veci, pocity, vnútorné prežívanie sa nedajú ničím zaplatiť, to buď zažijete alebo nie, a keď mate tú skúsenosť, že áno, nesmierne vás to duševne obohatí, dodá vnútornú silu, pozitívnu emóciu, ktorú dokonca mate chuť šíriť ďalej. Madu svoj vzťah k našej krajine, k nášmu mestu vyjadrila na konci pobytu dosť svojským spôsobom (ktorý vopred s nami diskutovala). Rozhodla sa dať si vytetovať na nohu erb mesta Košice, pretože ako sa vyjadrila, tým navždy chcela vyjadriť svoj vzťah k mestu kde prežila nádherný rok .
Ako perličku dodám, že keď sme foto dali na FB, ozvala sa mi študentka z USA, ktorá bola v Košiciach pred tromi rokmi a poslala mi foto, kde si po svojom príchode z pobytu do USA dala vytetovať ten istý košický erb na nohu. Nuž čo dodať,…. Veríme, že tak ako Amy, ktorá sa k nám už tretí rok z Tokia pravidelne na dva týždne vracia s tým, že vždy napíše: „Mamka, ocko, budete vtedy doma, lebo chcem prísť domov“ tak že aj s Chrisom a Madu sa ešte uvidíme a navštívime, pretože mamky a ockovia sa stretávajú so svojimi deťmi.
Záverom asi mi nedá nedodať, že vytvorením rodinného prostredia pre exchange študentov dáte veľa nielen im, ale v konečnom dôsledku aj sebe, pretože je rozdiel, keď vám dieťa povie, že v rodine sa cíti fajn, ale že zároveň cíti, že to rodina robí nútene a čaká kedy výmena skončí a keď vám dieťa povie, že vo vašej rodine je doma a cíti sa ako doma, nám to naše deti či už z Brazílie, Japonska aj USA povedali a to je pre nás to najdôležitejšie. Na úplný záver správa od Madu z pred pár dní, ktorá asi nepotrebuje komentár: „Ocko, včera bol v Brazilie den ocovy. Všetko najlepšie! Si najlepší otec na svete. Ani nevieš kolko mi Chýbaš. Ahoj. Tvoja cera, mačička Madu“ …….takže tak
Další články od hostitelských rodin
Martina Petříková: Výjimečný rok s Cayman Nelson
Životní styl rodiny Cayman v USA se od toho našeho příliš nelišil. Domnívám se tedy, že pobyt v...
Host-rodina aneb jak jsme ke třem dcerám přišli
Každá z holek byla jiná i v přístupu k poznávání nových věcí, v přístupu k trávení volného času...
Stloukalovi: Náš život s Casey
A co hostování dalo nám? Znovu jsme objevili turistění, když jsme společně zdolali Lysou horu či...
Stát se může ledacos … a stojí to za to!
Jsme Rotary velmi vděčni za možnost být host rodiči. Původně jsme hostování vnímali jako něco, co...
Fafrákovi: Ako sa naša rodina rozrástla
Prvé dni sme mali celý dom oblepený dvojjazyčnými lístočkami. Em sa učila po slovensky a naša dcéra...
Náš život s Emily
Obavy z jazykovej bariery, z toho, či sa jej bude u nás páčiť, či jej nebude chýbať neaký seberovný...
Mládkovi: Montana není pouze stát v USA
Spotřeba čaje a sirupu díky neustálé přípravě Montanou vzrostla. Nemocnost se vyřešila návštěvou...
Vítkovi: Jaké to je být host rodinou?
Osobně jsem byla nadšená z toho, že u nás někdo bude rok bydlet. Rodiče z toho byli trochu...
