Predlžený víkend?

Dnešný príbeh začína vo štvrtok. Mám po škole a sedím v aute s mamou, ktorá ma vezie domov. Zrazu si mama spomenie, že zabudla môj obed v robote. Rozhodne sa poslať mi ho cez UBER. Vysadí ma pred vchodom do bytovky, počká kým zájdem dnu a vráti sa späť do práce. Väčšinu týždňa máme s mamou rovnaký režim a síce počká ma pred školou, zavezie ma domov a ona sa ešte vráti späť do práce na pár hodín. Jediná výnimka je utorok, kedy aj ja mám v škole dlhý deň a končím skoro o 18.00 hod. . V tomto prípade ma mama vyzdvihne pred školou, odvezie domov a zostane so mnou doma.

Zapomenutý oběd

Vráťme sa, ale späť k UBERu, lebo tu začína tá zábavná časť. Mama predá môj obed do UBERu. Potom mi pošle na mobil kód a aktuálnu polohu Ubru. Problém je, že doma máme nejaký problém s WIFI a nefunguje + k tomu som už minula všetky predplatené dáta v mobile. Takže mi na mobil nič nepríde. Po asi 20 min. mi volá mama, aby som išla von, že pán s obedom ma už čaká v aute na ulici. Otvorím vchodové dvere. Kuriér stojí hneď oproti, zamierim rovno k nemu. Podá mi malú krabičku s jedlom a recipročne niečo od mňa očakáva. Ja však vôbec netuším čo. Snaží sa mi to vysvetliť, ale nerozumiem mu, no bude to asi niečo dôležité, pretože ma nechce pustiť domov. Poviem mu, že nerozumiem a že idem dnu pre tetu, ktorá je u nás na návšteve.

Keď som už pred dverami bytu znovu mi volá mama. Hovorí mi, že biele auto s jedlom stále čaká pred bránou a pýta sa ma, prečo som si ho neprebrala. Odpovedám jej, že prebrala. Potom sa zamyslím: Jedlo z bieleho auta ? Kuriér od ktorého som brala obed bol mimo auta a vlastne vôbec netuším či nejaké auto mal… ? A vtedy mi to dôjde. Zobrala som jedlo od nesprávneho kuriéra. Vrátim sa na ulicu. Tam už stojí pani s kuriérom a horlivo diskutujú. Pristúpim k ním, podám krabičku pani, ospravedlním sa a rýchlo sa presuniem k bielemu autu, v ktorom je jedlo pre mňa. Asi nemusím ani hovoriť, ako trápne sa v tom momente cítim. So správnym obedom sa vrátim do bytu a pustím sa do jedla.

Narozeninová oslava

Okolo 15.30 hod. mi volá mama s tým, že pred domom ma čaká Alex (jej kamarát), ktorý ma privezie k nej do roboty. Chvíľu to trvá, ale nakoniec sa mi podarí vyjsť z domu. Mám so sebou päť veľkých tašiek. Štyri tašky sú plné dekorácii na oslavu a v piatej sú moje osobné veci a oblečenie. Zaujíma Vás o akú oslavu ide ? Ideme autom do Recife na oslavu narodenín maminej najlepšej kamarátky Con. Alex mi zastaví rovno pred autom mami. Tá nás už čaká s otvoreným kufrom a tak veci len prehodíme, nastúpime a vyrážame. Netrvá to ani 5 min a už cestujeme.

Je asi 19.00 hod., keď parkujeme auto v podzemnej garáži, ktorá je súčasťou bytovky. Vyberieme všetko z auta a výťahom sa vydáme na 13. poschodie (ešte, že nie pešo). Vystúpime z výťahu, prejdeme chodbou a vojdeme do bytu. Tam sa zvítame s Con a pustíme sa do dekorovania bytu. Samozrejme chystáme aj občerstvenie. Z jedla sú to obložené misy, rôzne oriešky, tyčinky, chlieb, niekoľko druhov syra, nejaká tá zelenina, dve torty a iné. Z nápojov je to pivo, víno, voda, džúsy a kokosová voda. Keď je všetko nachystané rýchlo ešte skočíme do sprchy. V Brazílii sa ľudia sprchujú minimálne 3x do dňa (niekedy aj viac). Človek je tu permanentne spotený.

Hneď ako vyjdem zo sprchy a oblečiem sa, začnú prichádzať prví hostia. Začnem ich teda vítať. Je to celkom komické, lebo im moc nerozumiem (rozprávajú moc rýchlo). Medzi pozvanými hosťami je aj rodina, ktorá hostí dievča Kenn z USA. Tiež ide o výmenného študenta cez Rotary klub. V tejto rodine budem spať najbližšie 3 noci. Keď je párty v plnom prúde, je nás asi 35 v byte, ktorý ma cca 55 m2, takže riadna plnka. S Kenn si párty užívame, rozoberáme naše doterajšie pocity, čo nám chutí a čo nie. Bavíme sa aj s jej rodinou (vlastne aj s mojou na najbližšie 3 dni), ktorá je veľmi milá. Mama sa volá Natalia a otec Alberto. Nakoniec obe zaspíme na gauči. Okolo 01.00 hod. ráno nás budia rodičia, že ideme domov.