Ako je už známe, športy v Amerike fungujú trochu inak ako u nás. Väčšinou sú športové aktivity rovno v škole, ktorú navštevuješ. Avšak málokedy tu robíš jeden šport celý rok. Čo sa športov týka, školský rok je rozdelený na tri sezóny a v každej sú rozne športy a je len na tebe aký si vyberieš. A tak isto to funguje aj na mojej momentálnej škole, Beaufort Academy, School of Leadership. Pred dvoma týždňami sme začali druhú sezónu a budúci piatok máme prvý zápas druhej sezóny. Takže nakoľko z momentálnej sezóny sme začali zatiaľ len trénovať, tak písať budem o prvej sezóne.
Začala som robiť dva športy
Takže takto s vedomím voľby športov som rozmýšlala pred troma mesiacmi čo za šport si zvolím rovno na začiatku školského roka. Už pred príchodom som vedela, že jednoznačne budem plávať, ale taktiež som pozerala smerom na roztlieskvanie, lebo predsa len je to klasicky amerícká záležitosť a keďže som tu na spoznávanie takýchto vecí ala kutúry, tak som aj rozmýšlala, že možno by to bola celkom fajn skúsenosť z výmeny. A nakoľko som sa neskôr dozvedela, že nemusím si zvoliť čisto len jeden šport za jednu sezónu, bolo po probléme a hlbokom dumaní a začala som robiť obidva športy. Čo to vlastne znamenalo?
No, v prvom rade od pondelka do štvrtka dva tréningy denne (plus ešte telesná v škole, ale to je len detail na zamyslenie), ráno pred školou plávanie a po škole roztlieskávanie, každý piatok zápas, kde som teda roztlieskavala a taktiž nosila vlajku školy počas každého zápasu (flag runner) a každú sobotu plavecké preteky. Celkom kvalitné zabíjanie času ale mne to vyhovovalo, lebo aj doma som bola zvyknutá trénovať každý deň. A takto nejako som teda fungovala celú prvú sezónu. Ráno odchod z domu o 5:30 a domov som sa vrátila okolo 7 večer, kde som si spravila úlohy a naučila na ďaľši deň a unavená som lahla do postele. Aspoň som nemala problémy so zaspávaním, lebo takto zbitá som často zaspávala do desiatich minút.
Niekto by si povedal, že potom som ale vôbc nemala čas na kamarátov a chodenie von. Nom, k tomu sa dostanem hneď teraz. Ako som povedala, športové aktivity sú vrámci školy, čiže aj ľudí, ktorých stretnem v škole a bavím sa s nimi stretávam po škole počas (prípadne pred) tréningu. A vlasne aj v nedeľu. V tento deň je naozaj len v najvýnimočnejšej situácii z výnimočných situácií zaradený extra tréning (je tu také nepísané pravidlo znejúce asi nejako takto: vytrénovať najlepších športovcov, ale mať aspoň jeden deň z víkendu maximálne volno od školy). Čiže aj popri tomto všetko sa ľahko dá nájsť čas na zábavu a nie je to len o makaní, lebo vlastne celý proces tréningov je zábava.
Počas plaveckej sezóny sa mi podarilo kvalifikovať na majstrovstná štátu Južnej Karolíny a vyplávať si 14 miesto
Flag runner
Ale necháp to tak, že teraz tu nič nerobíme. Aby si ma správne pochopil/a tak to poviem veľmi skrátene. Počas plaveckej sezóny sa mi podarilo kvalifikovať na majstrovstná štátu a vyplávať si 14 miesto zo najlepších v štáte (inak som nad tým rozmýšlala, že by bola celkom sranda keby som teoreticky vyhrala ako európanka najstrovstvá štátu Južnej Karolíny v USA). Každopádne teraz k druhej časti názvu tohto článku.
Ako som si skoro zlomila nos
Jedného pekného dňa, konkrétne myslím to bol utorok v polke prvej sezóny, sme mali (ako každý iný deň) po škole tréning a skúšali sme zopár dvíhačiek. V podstate štyria ľudia, dvaja držia nody (bases), jeden dvíha a istí (backspot) a jeden je dvíhaný (flyer). Moja pozícia je backspot, takže v tomto prípade som stála za holčinou, našou flyerkou, s rukami na jej páse pripravená vydvihnúť ju tak aby ju bases vedeli chytiť. Tento scenár prebehol maximálne v poriadku. Flyerka stála na rukách dvoch báb a ja som ju istila zozadu. Avšak čo čert nechcel, flyerke cuklo v členku a v tom momente stratila balanc.
A teraz si to predstav. Spomalený záber. Vidíš padať z výšky okolo jeden a 3/4 metra holčinu zadkom smerom na… no… na moju tvár. Okej, okej ja počkám kým sa dosmeješ. Akože flyerku sme chytili takže ona sa nedolámala, aj keď to teda nebolo typickým spôsobom ako by sme mali chytať padajúcich ľudí. poznámka do budúcka: RADŠEJ BUDEM POZERAŤ NA KAŽDÝ JEDEN ZADOK, AKO ZNOVA SKONČIŤ S CUDZIOU KOSTRČOU NA NOSE. Čas sa znova dostal do normálnej rýchlosti a mne sa medzitým valil vodopád krvi z nosa. V skratke čo sa stalo ďalej, mamka prišla po mňa a do večera môj nos trikát zmenil farbu a zväčšil sa asi dvojnásobne. Takže kompletne celý daľší deň sme skončili behaním od doktora k doktorovi a do nemocnice.
Nie, s goofy fotkamy nikdy neprestanem
Takto nejako tu ostatní žiaci zdobia skrinky každému jednému športovcovi za každý jeden šport, ktorý robí
Každopádne dostala som pekne krásne scan celej svojej lebky. Našťastie nos som zlomený nemla jediné čo tento zahanbujúci pád spôsobil bolo odsunutie chrupavky od nosa a vzápetné vrátenie naspať na miesto, ale kvôli tomu sa mi tak silno rozkrvácal noc. Každopádne ja ale doktor nie som, takže moc k tomu neviem povedať, akurát tak parafrázovať doktorové slová. Oh a mimochodom, ako bonus, sa mi dutiny zaplavili krvou takže som skončila na antibiotikách, ale to už je len detail.
Ako som už ale teda povedala, všetko dopadlo dobre, nos som zlomený nemala a zažila som si majstrovstvá štátu na vlastnej koži. Takže poviem len, neboj sa skúšať nové veci aj pokiaľ si nešikovný/á ako ja, lebo aj keby sa ti náhodou niečo stalo, Rotary sa o teba perfektne postará. Popravde ja som len čakala kedy moja counselorka zaklope na dvere o 3 ráno potom ako sa to dozvedela, aby ma zobrala k doktorovi ona a uistila sa či sa niečo naozaj stalo môjmu nosu alebo som v poriadku.
Další články od Kláry
