NA ROK V PINDAMONHANGABĚ

Kolem 20. hodiny brazilského času jsme dosedli. Už před dosednutím mi host rodiče poslali fotku, jak na mě čekají. Vyzvedl jsem kufry a šel jsem se přivítat. V rodině Muassab je Mauricius (host táta, šéf malířské firmy), Katia (host mamka, učitelka portugalštiny) a João (host brácha, pojede na rok do Mexika). Vyfotili jsme se a po chvíli jsem zjistil, že nikdo z nich neumí absolutně anglicky… takže to bude sranda.

Moje první jídlo bylo v Burger Kingu (u nás je lepší). Trochu jsme si u toho povídali přes překladač – oni portugalsky a já anglicky (i když by to vyšlo skoro na stejno i kdybych mluvil česky). Je tu zima, to znamená teplo jako u nás v létě. Překvapilo mě, že i vlhkost je tu velmi podobná. Šli k autu a po 2 hodinách jsme dojeli do města Pindamonhangaba. Už jsem neměl na nic sílu a šel jsem spát.

První dny v Brazílii

Súdny deň

Keď už mám oba kufre vydám sa smerom von z letiska. Tam ma už očakáva celý výbor. Vo chvíli, keď počujem ako skandujú moje meno sa rozplačem a rozutekám k svojej novej mame Gal,ktorú ihneď vyobjímam. Po krásnom privítaní a veľa fotení sa vyberieme von smerom k autu. Vo chvíli ako prekročím prah dverí ma ovalí neuveriteľné teplo a vlhko. Pri aute mi mama povie, že cesta domov nám bude trvať asi 2 hodiny.  Sadneme do auta a po 20 min už spím a z cesty si nič nepamätám. To je zatiaľ všetko k mojej ceste,vidíme sa v ďalšom blogu čoskoro.

Ako som našiel koniec dúhy?

Plavba trvala asi hodinku, počas celej plavby sme mali v strede ,,bar” Kde sme si mohli zobrať akýkoľvek nápoj či jedlo, všetko som zjedol. Keď sme sa dostali k ostrovu tak sme pozorovali ryby a korytnačku, konečne sa mi podarilo uvidieť naživo korytnačku v oceáne. Počas cesty naspäť do prístavu sme sa zastavili pri menšom ostrove, tam nebolo nič zaujímavé. Teda veľa rýb, ale nič extra. Skôr som si užíval tu cestu po mori ako tie ryby, človek by sa tak rád namočil do tej vody keď na nás celú tu dobu pražilo slnko. Dobre viem teraz na to slnko nadávam, keď som k nemu o 7 ráno modlil aby sa ukázalo. No a čo býva keď prší a zrazu sa objaví slnko? Presne tak dúha… Tí, ktorí celý život hľadáte kde končí dúha tak som to miesto spm našiel aj za vás. Netuším čo to bolo za prírodný úkaz, ale koniec dúhy bol pár metrov od nás, takže som sa pokochal. Celý tento výlet po mori som si veľmi užil, bolo to niečo nové pre mňa, nikdy som sa na takej malej loďke neplavil.

Dobrodružství začíná!

Tak. První zkoušku výměny mám za sebou. 30 hodin beze spánku, lehký panický záchvat v Lisabonu a nesnesitelná nuda v sedmihodinovém letu. Tak nějak by se asi dala shrnout moje cesta z Česka do Brazílie.

PRVÉ DOJMY

Rotary meeting bol super a ten obed? ahh to bol úžas. Privítali ma ako prvého výmenného študenta, dostal som pin rovno na sako a tváril som sa celý čas, že počúvam tie ich pol hodinové monológy. Jediná vec čo som vedel robiť bolo tlieskanie, to mi išlo najlepšie. Spoznal som sa s pár skvelými ľudmi a išli sme domov. Prezliekol som sa do plaviek, zobral uterak a išli sme metrom na tú istú pláž ako včera.
Po pláži sme sa išli domov nachystať, pretože večer sme mali zajednaný stôl pre 25 ľudí, bola to ako keby ,,welcome party” pre mňa a ,,good bye party” pre môjho host brata. Usadili sme sa, dali nam na výber ktorý nápoj chceme a jediné čo mi povedali bolo, že je to pizza house. Očakával som, že si objednám pizzu a budem si ju chalovať, ale tam lietalo asi 8 ľudí, ktorí mali urobené pizze a môhli ste si vybrať akú len chcete. Najviac ma odpálilo, keď som videl ako nesie pizzu so zmrzlinou, no to by som nebol ja keby som to neskúsil.. a nie len to haha, aj čokoladovú, bananovú,..