Súdny deň
Keď už mám oba kufre vydám sa smerom von z letiska. Tam ma už očakáva celý výbor. Vo chvíli, keď počujem ako skandujú moje meno sa rozplačem a rozutekám k svojej novej mame Gal,ktorú ihneď vyobjímam. Po krásnom privítaní a veľa fotení sa vyberieme von smerom k autu. Vo chvíli ako prekročím prah dverí ma ovalí neuveriteľné teplo a vlhko. Pri aute mi mama povie, že cesta domov nám bude trvať asi 2 hodiny. Sadneme do auta a po 20 min už spím a z cesty si nič nepamätám. To je zatiaľ všetko k mojej ceste,vidíme sa v ďalšom blogu čoskoro.
Ako som našiel koniec dúhy?
Plavba trvala asi hodinku, počas celej plavby sme mali v strede ,,bar” Kde sme si mohli zobrať akýkoľvek nápoj či jedlo, všetko som zjedol. Keď sme sa dostali k ostrovu tak sme pozorovali ryby a korytnačku, konečne sa mi podarilo uvidieť naživo korytnačku v oceáne. Počas cesty naspäť do prístavu sme sa zastavili pri menšom ostrove, tam nebolo nič zaujímavé. Teda veľa rýb, ale nič extra. Skôr som si užíval tu cestu po mori ako tie ryby, človek by sa tak rád namočil do tej vody keď na nás celú tu dobu pražilo slnko. Dobre viem teraz na to slnko nadávam, keď som k nemu o 7 ráno modlil aby sa ukázalo. No a čo býva keď prší a zrazu sa objaví slnko? Presne tak dúha… Tí, ktorí celý život hľadáte kde končí dúha tak som to miesto spm našiel aj za vás. Netuším čo to bolo za prírodný úkaz, ale koniec dúhy bol pár metrov od nás, takže som sa pokochal. Celý tento výlet po mori som si veľmi užil, bolo to niečo nové pre mňa, nikdy som sa na takej malej loďke neplavil.
Dobrodružství začíná!
Tak. První zkoušku výměny mám za sebou. 30 hodin beze spánku, lehký panický záchvat v Lisabonu a nesnesitelná nuda v sedmihodinovém letu. Tak nějak by se asi dala shrnout moje cesta z Česka do Brazílie.
PRVÉ DOJMY
Rotary meeting bol super a ten obed? ahh to bol úžas. Privítali ma ako prvého výmenného študenta, dostal som pin rovno na sako a tváril som sa celý čas, že počúvam tie ich pol hodinové monológy. Jediná vec čo som vedel robiť bolo tlieskanie, to mi išlo najlepšie. Spoznal som sa s pár skvelými ľudmi a išli sme domov. Prezliekol som sa do plaviek, zobral uterak a išli sme metrom na tú istú pláž ako včera.
Po pláži sme sa išli domov nachystať, pretože večer sme mali zajednaný stôl pre 25 ľudí, bola to ako keby ,,welcome party” pre mňa a ,,good bye party” pre môjho host brata. Usadili sme sa, dali nam na výber ktorý nápoj chceme a jediné čo mi povedali bolo, že je to pizza house. Očakával som, že si objednám pizzu a budem si ju chalovať, ale tam lietalo asi 8 ľudí, ktorí mali urobené pizze a môhli ste si vybrať akú len chcete. Najviac ma odpálilo, keď som videl ako nesie pizzu so zmrzlinou, no to by som nebol ja keby som to neskúsil.. a nie len to haha, aj čokoladovú, bananovú,..
ZAČIATOK DOBRODRUŽSTVA
A som tu. RIO DE JANEIRO. Priletel som asi so 40 minútovým meškaním, takže 20: 25 miestneho času. Po prílete som išiel cez kontrolu, kde som ukázal iba svoj pas a pustili ma. Zobral som si kufre, našiel som východ pri ktorom ma čakalo asi 10 ľudí, mal ma čakať jeden no plány sa zmenili. Privítali ma, rozdal som darčeky a vydali sme sa na cestu domov. Dobre predtým než začnem, mal som info, že majú pekný apartmán no to aké to je obrovské som nečakal. Mám pocit, že bývam v paláci. Majú dve pomocníčky v domácnosti Lili a Lele (nevedia po anglicky a celkom sa hanbia). Aj socha Ježiša je presne za mojim apartmánom, je ju vidno cez dve okná.
