Ráno o ôsmej ma mala vyzdvihnúť moja host club counsellorka Ingrid. Ja som mal jediné štastie, že som si privstal skorej, pretože som sa chcel učiť ešte na písomku trochu kým pôjdeme. To som ale netušil, že na Slovensku sa posúval čas. Juhoafrická je v rovnakom časovom pásme, takže som si čas na mobile ani neprestavoval ale nevedel som, že narozdiel od nás oni čas na zimný a letný nemenia. Takže ráno kým som sa spokojne sprchoval mi host otec zaklopal na dvere, že Ingrid už je tu. Ja som sa ho chvíľu pokúšal presvedčiť, že mám podľa telefónu ešte hodinu ale potom mi došlo čo sa stalo. Čo najrýchlejšie som sa teda pobalil a vyrazili sme.
Po asi hodinovej ceste sme dorazili v Hartbeespoort Elephant Sanctuary. Tam sme boli pričlenený k našej menšej skupinke. Ešte kým sme vyrazili boli sme vela krát varovaní aby sme ani v ruksakoch nemali naozaj žiadne jedlo, pretože potom ho slony ucítia a zoberú vám ruksak, ak ho máte dobre zatiahnutý tak aj s vami. Po poslednom kole bezpečnostných pokynov sme vyrazili peši do pravej africkej bushi.
Ja ako podávam slonovy trs trávy
Slonica vychutnávajúca si fajnový konár
Kým sme z bezpečnej vzdialenosti pozorovali miestnu žirafu a čakali na slonov, ktorých tam mali chovateľia každú chvíľu doviesť nám naša sprievodkyňa povedala, že filmári často vyhladávajú túto menšiu rezerváciu a aj teraz sa tu pracuje na nejakom filme ale museli podpísať, že nikomu nepovedia o aký film ide.
O chvíľu prišli slony aj s chovateľmi za nimi. Prešli popri nás a mi sme len z údivom sledovali ich veľkosť. Slony zamierili daľej do bushe a mi sme išli kúsok za nimi. Bola to jedna mohutná dospelá slonica a dva len o trošku menšie ešte nedospelé slony. Najprv zamierili k miestu kde bola suchá africká pôda plná červeného suchého prachu a tam sa ním riadne celý oprášili ako protekciou proti hmyzu. Keď sa odtiaľ pohli mali sme prvú možnosť podísť k ním bližšie a dokonca sa ich aj dotknúť, samozrejme vždy len jedna osoba kým ostatný stáli ďalej. Stáť pri takom slonovy je veľmi zváštny pocit pri ktorom si s údivom naplno uvedomíte aký ste oproti nemu maličký. Tiež som mal možnosť odtrhnúť si jeden z okolitých kusov trávy a osobne ho slonovy podať. Odtiaľ sa slony presunuli do tieňa pod stormy, z ktorých jedli konáre a kôru. Tam sme ich ešte dobrú chvíľu obdivovali kým sme urobilin posledné fotky a vrátili sa naspäť.
Slony ako sa prášia proti hmyzu
Stará slonica (kel si zlomila o strom, nie o turistu)
Strašne ma baví fotiť detailne povrchy a sledovať obrazce na nich
Cestou z rezervácie sme sa s Ingrid zastavili na obed a stihli sme ešte druhú polovicu semifinále majstrovstiev sveta v rugby medzi Juhoafrickou a Walesom kde sme prekvapivo ale zaslúžene zvíťazili a postúpili finále. Rugby je jednoznačne v Juhoafrickej šport číslo 1, takže to tu bola samozrejme obrovská vec. Kedže tento článok píšem neskôr tak vám môžem prezradiť, že sme zopakovali finále z roku 2007 kedy sme naposledy vyhrali majstrovstvá sveta taktiež vo finále proti Anglicku. ale tento krát sme vyhrali ešte väčším rozdielom 32-12. Po zápase plnom neskutočnej obrany kde všetky body prišli až ku koncu hry kedy sa nám Britov podarilo zlomiť samozrejme nasledovali veľké národné oslavy.
Další články od Ondreje
