Dostala som asi najlepšiu rodinu na svete. Skladá sa z maminy Neny a otca Otta, majú ešte aj dcéru Catalinu ale tá je teraz v USA, takže som s nimi sama. Celkom si pochvaľujem a aj užívam život jedináčika. Bývame v menšiom apartmáne, na Slovensku bývam v rodinnom dome, takže pre mňa to je obrovská zmena.
Na jednu stranu mi to ale nevadí lebo domov chodím sa len vyspať. Cez víkedny trávime spolu dosť času. Zväčša chodíme na rodinnú farmu do vedlajšieho mesta kde sa stretávan celá rodina z maminej strany. Má ešťe dvoch bratov. Spoločne tam trávime čas, hráme hry. Je to veľmi pekné a oddychové miesto. Čo som za ten mesiac pochytila a čo mi tu asi najviac vadí je meškanie. Moja mama mešká nonstom a všade. Ja to nenávidím, som dochvílny človek. Čo to ale dosť kompezuje je môj otec, ten chodí pekne na čas, veľmi rada s ním niekam chodím.
Škola
Škola tu je veľmi odlišná od tej našej. Chodia na jednu školu, od prvého až po jedenásty ročník a potom idú na univerzitu. Končia školu ako šetnásť, sedemnásť ročný. Moja škola začína o 7:00 a končíme o 13:30, s tým že máme o 10:00 pólhodinovú prestávku. Ranné vstávanie celkom preklínam ale nemôžem sa sťažovať. Moja škola je obrovská, oproti tomu čo mám na Slovensku, tak toto je mega škola. Máme obrovský školský areál kde je mnoho ihrísk, kde môžme hrať rôzne športy.
Přivítání na letišti
Můj dům
Má host rodina
Veľmi sa mi tu páči vzťah žiak-učiteľ. Správajú sa k sebe ako kamráti, vždy žiaci vedia, že nájdu podporu u učiteľa. Veľmi by som ocenila niečo takéto aj na Slovensku, viem že je mnoho takých učiteľov ale ja moc s nimi skúsenosti nemám. Bolo mi povedané, že budem musieť niečo robiť a aj sa zapájať do hodiny. Zatiaľ to ale celkom flákam. Niektorí učitelia vyžadujú odomňa aktivitu a niektorí nie, napr. písanie písomiek. Učiteľka španielčiny povedala, že budeme ich písať ale, že nám nezapíše známku ale na matematike normálne píšem a aj dostávam známky a na ekonómii ich vôbec nepíšem, všetko to závisí od učiteľa.
Keď som už pri tých známkach, majú to tu opačne než my, 5 je u najlepšia a 1 najhoršia známka. Myslela som, ale že budeme dostávať ako 5 alebo 3 a tak ale nie, moje známky sú aj napr. 4.5 alebo 3.9. Musela som sa celkom rýchlo na to prehodiť ale chvíľu mu trvalo pochopiť čo presne čo znamená. Tiež tu nosíme uniformy. Nám to celko pripomína škódsku sukňu. V pondelok a štvrtok nosíme nohavice lebo máme telesnú a ostatné dni sukňu. Na to, že mojím snom bolo nosiť uniformu, takto som si ju moc nepredstavovala.
Doprava
Doprava je tu šialená. To, že pásy používate len vpredu radšej len okrajovo spomeniem. Neviem bačo tu majú čiary na ceste asi len na okrasu lebo ich nikto nerešpektuje ako aj dopravné značky. Motorky si chodia ako len chcú, zelená, červená to je jedno. Len obyčajná cesta do školy je zážitok. Ak nedajbože pôjdete autom okolo tretej alebo šiestej večer je to ako orchester. Každý na každého trúbi. Trčíme v zápche asi hodinu, ale musím povedať že si to tu užívam.
Veľmi ma baví pozerať sa ako má každí svoje pravidlá dopravy. Ale je zas sranda to, že to tu funguje. Musím si zaklopať ale ešte som tu nevidela žiadnu autonehodu. Policajti tu tiež plná asi okradnú funkciu, žiadne meranie rýchlosti, nič. Len stoja niekde uprostred kruhového objazdu alebo len tak na námestí. Spomaľovanie sú na tom podobne. Po tom ako sú zničené tak aspoň majú tiež tu okrasnú funkciu. Chodci si tiež musia dávať veľký pozor lebo vodiči ich nevidia.
Třída
Areál školy
Fyzika
Areál školy
Jedlo
Jedlo je tu úžasné. Všeobecne, jedlo je môj najlepší priateľ, ale ako som bola teraz na odtučňovaciom tábore (jamboree), nie som naučená jesť veľa. Moja host mama to ako tak pochopila ale abuela nie. Keď jej poviem že nech mi dá málo, dá mi ešte viac. Nabudúce musím vyskúšať obrátenú psychológiu. To, že na raňajky mám nonstop vajíčka na všetky spôsoby len spomeniem ale čo určite nemôžem zabudnúť a nespomenúť sú banány.
Banány tu sú všade s aj ich všade dávajú. Banány v praženici, banány v polievke a tiež nesmie chýbať aj pri druhom jedle. Buď je varený, pečený, surový, nájdete jo tu na všetky spôsoby. Doteraz som ochutnala už mnoho kolumbíjskeho jedla ale čo mi prišlo zatiaľ ako najdivnejšia kombinácia je Frio pastuzo. Je to vlastne mäso s ryžou, zemiakmi, banánom a popkornom. Zaujímavá kombinácia ale dobrá, len divná. Čo asi najviac milujem sú džúsy. Každé ráno máme iný a čerstný, to je na tom to najlepšie, že je to čerstvé a nie kupované. Avokáda su tu tiež dokonalé, dozreté, veľké. S takou ľahkosťou akou sa jedia. Milujem.
Moja španielčina
Do Kolumbie som primal s tým, že som sa učila asi 8 mesiacov španielčinu cez Duolingo. Musím povedať, že mi to ale moc nepomohlo, možno som vedela zopár slovíčok ale aj tak toto je kolumbíjska španielčina a nie španielska, aká je na duolingu. Prvé dni sme šli hlavne cez prekladač a vôbec som nechápala, čo mi rozprávajú. Komunikovala som s nimi len so základnými frázami. Po troch dňoch, čo som bola v Pasto som začala chodiť na hodiny španielčiny. Učí ma moja suseda, je to postaršia pani ale je dokonalá. Veľmi rada chodím na jej hodiny a neberiem to tak, že och mám hodinu španielčina, prečo? ale skôr, že super, konečne sa niečo nové naučím. Po mesiaci čo som tu sa mi veľmi zlepšila. Stále to neni dobré a vôbec dokonalé ale je to o dosť lepšie než na začiatku. Stále zväčša rozprávam v prítomnom čase aj keď to má byť v minulom ale snažím sa a myslím, že to je najlepšie.
Celkové pocity
Je to veľmi rozdielne než Slovensko a to všetko ale zvyknúť sa dá a ja musím povedať, že som sa tu zamilovala. Milujem tu všetko ľudí, jedlo, prírodu, proste všetko. Niektoré dni tu vedia byť ťažké a viem si poplakať ale to k tomu patrí. Chýba mi Slovensko, rodina, kamaráti, sloboda ale moc sa mi vraciať nechce. Chcem tu zostať najviac ako sa len dá. Milujem pohostienie a hlavne prijatie od ostatných ľudí. Vôbec im nevadí, že sme sa práve spoznali, hneď ma berú ako ich kamaráta.
Kristína Vraníková, RC Piešťany → Kolumbie, D4281
Další články od Kristíny
Prvý mesiac v Kolumbii
Banány tu sú všade s aj ich všade dávajú. Banány v praženici, banány v polievke...
