Keď som pred rokom vystupoval z lietadla v Taliansku, netušil som, čo všetko ma čaká. Išiel som na výmenný pobyt plný očakávaní, otázok a aj trochy strachu. Dnes, o rok neskôr, môžem s istotou povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.
Celý rok bol pre mňa obrovskou školou života. Začiatky neboli jednoduché – nové prostredie, jazyk, škola, ľudia. Ale postupne som si zvykol, začal som budovať priateľstvá, spoznávať taliansku kultúru, gastronómiu a spôsob života. Každý mesiac priniesol nové výzvy, ale aj nezabudnuteľné zážitky. Cestoval som, ochutnával, učil sa, žil naplno.
Najviac si cením to, ako veľmi som počas roka vyrástol. Naučil som sa byť samostatný, zvládať každodenné situácie bez pomoci rodičov, komunikovať v cudzom jazyku, riešiť problémy a hlavne – byť otvorenejší a vďačnejší. Taliansko mi dalo nielen jazykové znalosti, ale aj nové pohľady na svet, kultúru a život ako taký.
Posledný týždeň môjho pobytu bol veľmi emotívny. Lúčil som sa s ľuďmi, ktorí sa za ten rok stali mojou druhou rodinou. Bolo to náročné, ale zároveň krásne – cítil som, že som niekam patril, že som niečo zanechal a niečo dostal späť.
Návrat domov bol zmiešaný. Tešil som sa na svoju rodinu a známe prostredie, no zároveň som cítil smútok a nostalgiu. Prekvapilo ma, že ma moji kamaráti doma neprivítali tak, ako som dúfal – ale aj to je súčasť reality. Zmenil som sa a oni tiež, a to je úplne v poriadku.
Chcem zo srdca poďakovať mojej hostiteľskej rodine, ktorá ma prijala ako vlastného člena, a organizácii Rotary, vďaka ktorej som mal možnosť zažiť tento výnimočný rok. Bez vás by to nebolo možné.
Môj výmenný pobyt nebol len o cestovaní a učení sa – bol o spoznávaní samého seba. A hoci som sa vrátil domov, kúsok môjho srdca navždy ostane v Taliansku.
Hugo Seles, RC Bratislava Danube → Itálie 2072, Outbound 2024-25
Prázdniny po belgicku (část první)
Hned první den prázdnin jsme měly velké plány! Tím „my“ myslím mě, Sophie a Edith...
