Nedávno som sa vrátila z dvadsaťdňového výletu na sever Argentíny. Neuveriteľných dvadsať dní spoznávania rozmanitých krajín, nespočetných hodín v autobuse a množstva zážitkov. V dnešnom blogu sa pokúsim opísať všetko a priblížiť vám, aké to bolo.
Našu cestu sme začali 22. apríla, keď ma ráno moja hostiteľská rodina zaviezla autobusom do Esquel a prvým spojom sme prišli do Bariloche. Zo Bariloche sme leteli do Buenos Aires, kde sa oficiálne začal celý zájazd, a na druhý deň sme sa stretli s ostatnými výmennými študentmi. Spolu nás bolo 58 a vidieť ich znova po šiestich mesiacoch bolo veľmi príjemné. Hneď prvý deň sme navštívili štadión River Plate, kde sme si pozreli ihrisko aj múzeum. Na druhý deň sme pokračovali city tour po Buenos Aires. Začali sme v slávnom divadle Teatro Colón, ktoré vraj patrí k najkrajším na svete, a pokračovali sme po známych miestach: Casa Rosada, Plaza de Mayo či farebná štvrť La Boca. V tejto štvrti sme tiež navštívili rivalský klub Boca Juniors. Okrem štadióna sme nevynechali ani múzeum, kde sme sa dozvedeli, že v La Boca začínal Maradona. Potom sme sa prešli najkrajšou časťou El Caminito, uličkami plnými farieb, ktoré sa považujú za kolísku tanga. City tour sme ukončili v časti Puerto Madero, kde sme prešli po slávnom moste pripomínajúcom tancujúci pár. Večer nás čakalo tango – navštívili sme tango show v reštaurácii považovanej za centrum tanga, kde nám predviedli vývoj argentínskeho tanga v rôznych štýloch s živou hudbou. Bol to nádherný zážitok. Buenos Aires ma nadchlo a verím, že sem jedného dňa ešte zavítam a spoznám toto krásne mesto ešte lepšie.
Potom sme sa rozlúčili s Buenos Aires a vydali sa na 24-hodinovú cestu do Puerto Iguazú. Po dlhej noci sme dorazili do Wanda Minas, kde sme si pozreli celý proces ťažby kryštálov. Neskôr sme dorazili do turistického mestečka Puerto Iguazú. Privítala nás teplota okolo 30 °C, ubytovali sme sa v hoteli s bazénom obklopenom banánovníkmi. Na druhý deň nás čakala celodenná exkurzia k vodopádom v národnom parku Iguazú zapísanom v UNESCO. Neuveriteľné vodopády, považované za jedny z najkrajších na svete, obklopené exotickou flórou a faunou. Videli sme rôzne zvieratá – nosále, opice, tukany či kapybary. Boli sme upozornení, aby sme si dávali pozor na opice a ostatné zvieratá, hlavne s jedlom, lebo môže zmiznúť. Jedna opica sa pokúsila ukradnúť moju tašku, no neúspešne. Okrem suchých chodníkov okolo vodopádov nás čakalo tzv. veľké dobrodružstvo – plavba na lodi až pod padáky vody, kde nás riadne zmáčalo. Špeciálnymi otvorenými nákladnými vozidlami sme sa previezli džungľou, pričom nám sprievodca vysvetlil rôzne bezpečnostné opatrenia. Nebolo to veľmi upokojujúce, lebo väčšina džungľových živočíchov je jedovatých a nebezpečných, no všetci sme to zvládli bez ujmy. Dokonca sme pri vstupe na loď videli aligátora asi 30 m od nás.
Po vyčerpávajúcich 28 hodinách v autobuse sme dorazili do provincii Jujuy – najsevernejšej provincie Argentíny, bohatej na kultúru a krásne miesta. Boli sme ubytovaní v San Salvadore de Jujuy, kde sme už prvý deň absolvovali hodinu argentínskeho folklóru. Naučili sme sa tanec chacarera, ktorý sme predviedli na námestí a ako 60 výmenných študentov sme pritiahli pozornosť okoloidúcich. V Jujuy nás čakala exkurzia do dedinky Purmamarca, kde sme obdivovali Cerro de los Siete Colores.
Salta je tiež nádherná provincia plná kultúry. Ako prvé sme navštívili múzeum, kde sú vystavené mumifikované deti – obete inckých rituálov, nájdené v sopke vo výške viac ako 6 000 m n. m. a vďaka sopečnej aktivite doteraz veľmi dobre zachované s viditeľnými detailmi. Potom sme navštívili farmu, kde sme pri krásnom slnečnom počasí zažili jazdu na koni, futbal, krátku túru a chutný obed. S hlavným mestom Salta sme sa rozlúčili v nezabudnuteľnom večeri na peña folklórica Balderrama, kde sme sledovali folklórne tance, spev a vychutnali si vynikajúce jedlo. Nakoniec sme sa všetci pridali a zabávali až do neskorej noci.
Jedenásty deň sme vyrazili do Cafayate (stále v provincii Salta). Cestou sme obdivovali červené skaly a zastavili sa v roklíne El Anfiteatro v Río de las Conchas (Rieka mušlí). Obrovský priestor s nádhernou ozvenou, v ktorej dvojica gitaristov predvádzala svoje umenie, a niekoľko stánkov s lokálnymi výrobkami. Roklina bola kedysi vodopádom, preto jej tvar pripomína amfiteáter. Ďalej sme videli ďalšie skalné útvary – Obelisco, Ropucha a ďalšie. V dedinke Cafayate sme navštívili vinárstvo a absolvovali degustáciu vína. Na obed som prvýkrát ochutnala tamales – kukuričné cesto naparované a plnené mäsom, zabalené v kukuričnom liste. Chutili výborne. Nakoniec sme sa prešli po miestnych trhoch a pokračovali v ceste.
Po tretej noci v autobuse sme dorazili do Villa Unión v provincii La Rioja, kde nás čakali exkurzie do dvoch parkov. Najprv národný park Talampaya (UNESCO), kde sme sa previezli kaňonom obklopeným niekoľkometrovými červenými skalami. Na jednej zastávke sme vyskúšali ozvenu medzi stenami, ktorá sa rozliehala až trikrát. Pokračovali sme do provinčného parku Valle de la Luna, kde sme opäť obdivovali skalné útvary a jedinečnú krajinu.
Našou poslednou zastávkou bol Mendoza – provincia známa vynikajúcim vínom a horami Ánd. Prvý deň sme sa previezli horským priechodom pohoria Andy, kde sme videli najvyšší vrch Ameriky – Aconcagua (6 962 m n. m.), najvyšší vrch mimo Ázie. Cestou späť sme sa zastavili pri inckých termálnych kúpeľoch a navštívili miestne trhy. Následne sme absolvovali city tour po Mendoze: panoramatický výhľad z Cerro de la Gloria, prehliadka čokoládovne s výrobou alfajores. Poobede sme navštívili starú miestnu vináreň, kde sme počas obeda ochutnávali exkluzívne vína, a deň sme ukončili návštevou lisovne olivového oleja s degustáciou rôznych olejov.
Po poslednej noci v autobuse sme dorazili na záverečnú konferenciu v Trelewe. Takmer všetci výmenní študenti sme sa opäť stretli a program niesol ráz ukončenia výmeny a lúčenia sa. Povedali nám, ako sme spoznali novú kultúru a že si odnášame kúsok Argentíny ako časť seba samých. Rotex nám vrátil listy, ktoré sme písali na privítacom stretnutí v Buenos Aires v auguste pri príchode, a bolo dojímavé vidieť, ako sa zmenili naše pohľady, naše vnímanie a my sami. Rozlúčiť sa bolo ťažké, no svedčí to o kvalite stráveného času a o tom, že sme si to naozaj užili. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť a za ľudí, ktorých som tu stretla – zostanú v mojom srdci navždy. Síce nevieme, kedy sa opäť uvidíme, ale sľúbili sme si, že to nie je zbohom, ale vidíme sa.
Další články od Sáry
Výlet na sever Argentíny
Nedávno som sa vrátila z dvadsaťdňového výletu na sever Argentíny. Neuveriteľných dvadsať dní spoznávania rozmanitých krajín, nespočetných hodín v...
Čokoládová Veľká noc
Síce trošku neskôr, ale všetkým vám prajem veselú Veľkú noc. Tento rok suchá, bez kraslíc...
Škola volá
Po troch mesiacoch letných prázdnin sme sa opäť vrátili do školských lavíc. V dnešnom blogu...
Fiesta del Ternero
Pred nedávnom sa v mojom mestečku uskutočnila tzv. “Fiesta del Ternero”, čo v preklade znamená...
Výmena rodín
rišiel deň výmeny rodín. Stále je to rovnaké mesto, rovnaká škola, kamaráti, rovnaké tváre, ale...
Dni na vode
Leto tu máme v plnom prúde a tak sa v poslednom čase môj program skladá...
Nový rok o štyri hodiny neskôr
Pár dní po Vianociach tu máme ďalší článok z Nového roka. Celá noc strávená pri...
Štedrý deň v 30 stupňoch
Zdravím, zdravím, po nejakej dobe sa hlásim s ďalším článkom a tentokrát o veľmi dožadovanej...
Patagonia Tour
Pred týždňom som sa vrátila z výletu, na ktorý určite nikdy nezabudnem. Dva nabité týždne...
