Síce trošku neskôr, ale všetkým vám prajem veselú Veľkú noc. Tento rok suchá, bez kraslíc ani korbáča. Naše slovenské veľkonočné tradície sa nevyrovnajú asi naozaj žiadnym iným (už v akomkoľvek slova zmysle), ale v dnešnom blogu sa dočítate, ako sa Veľká noc trávi v Argentíne a ako som ju oslávila ja, s mojou host rodinou. Tak pekné čítanie!
Keď som im hovorila, aké máme veľkonočné zvyky na Slovensku, tak boli zhrození. V Argentíne, okrem náboženského významu, je Veľká noc o čokoláde a veľkonočnom zajacovi, ktorý deťom nosí sladkosti a hlavne čokoládové vajíčka. Veľkonočný zajac chodí po domoch v nedeľu v noci a v nedeľné ráno prebieha vo všetkých domoch hľadanie vajíčok. Zajac ich schováva výlučne vonku, na dvore, a niekedy vraj aj necháva nápovedy. Keďže teraz mám dve mladšie host sestry, dvanásťročnú a šesťročnú, celé nedeľné ráno mi tá mladšia vysvetľovala, ako prišiel veľkonočný zajac, že už musíme ísť pohľadať vajíčka. Mala obrovskú dilemu, či prišiel do ich domu v Treveline alebo do Bariloche, keďže sme Veľkú noc trávili mimo dom. Nakoniec, po dlhom snažení sa, sme si všetky tri vonku našli svoje vajíčko a boli sme pochválené, že sme poslúchali a boli sme dobré.
Ako som už spomínala, moja hostit rodina ma zobrala na Veľkú noc do Bariloche, kde sa konala slávna “Fiesta del Chocolate” (festival čokolády), ktorá je známa po celej krajine, keďže Bariloche je centrom čokolády v Argentíne. Na tomto festivale sa schádzajú ľudia nielen z Argentíny, aby si pochutnali na čokoláde. Každoročne sa spoja všetky čokoládové fabriky z Bariloche, aby vytvorili svetový rekord najdlhšej tabličky na svete. Tento rok merala 220 m!
Na hlavnej ulici bol postavený dlhý stôl, kde sa už od poludnia schádzali ľudia, aby si uchmatli miesta blízko pri bariérach a mohli ochutnať z tohto diela. Celé centrum bolo zapchaté a množstvo ľudí, ktoré prišlo, bolo fakt obdivuhodné. Po dlhom čakaní konečne začali prichádzať čokolatieri z jednotlivých fabrík s kýblami čokolády, ktorú po odpočítavaní vyliali na chladený stôl a rozotreli to do jednej dlhej 220-metrovej tabličky. Potom to nakrájali na celkom slušné kúsky a rozdávali to ľuďom, ktorí už netrpezlivo čakali. Nám sa ušli asi dva kúsky pre každú, ale videli sme ľudí aj s plnými rukami čokolády. Boli to dosť hrubé kúsky, takže to množstvo bolo neuveriteľné.
Po skončení tohto divadla sme sa chceli presunúť na hlavné námestie, ktoré bolo vzdialené asi 500 m, ale dostať sa tam nám zabralo niekoľko minút. Ešte asi nikdy som nezažila takú tlačenicu. Bolo nemožné sa prebojovať sa cez všetkých tých ľudí. Nakoniec sme to však nejako zvládli a na námestí hral DJ a na stenách premietli krátku animáciu o rozprávkovej Veľkej Noci. No a nakoniec sme si z diaľky pozreli aj dronovú šou.
Dokopy sme strávili v Bariloche až tri noci a počasie sme mali naozaj nádherné, takže jeden deň sme sa vybrali na túru. Typické patagónske prostredie s krásnym výhľadom na celé Bariloche. Po ceste sme videli aj známeho andského kondora a hore si vychutnali obed. Túra s deťmi môže byť niekedy náročná, ale nakoniec sme sa dostali až do cieľa, ktorým boli jaskyne. Pod pojmom jaskyne si predstavte takú polovičnú dieru do steny (nie Dobšinskú ľadovú). Ale bolo to veľmi pekné. Cestou naspäť sme sa zastavili pri rieke a dali sme si maté. Schladili sme nohy vo vode a pozorovali kraby a malé rybičky.
Posledný deň sme ukončili na ľadovej ploche v známej čokoládovni Rapanui, kde sme si trošku zakorčuľovali a vybrali sme sa na päťhodinovú cestu domov. Akože nič pre Argentínčanov.