Argentína: Domov ďaleko od domova

Argentína si moje srdce získala už v deň môjho príchodu. Doslova som sa zamilovala do svojho nového mestečka – Trevelin, ktoré leží v srdci Patagónie a je obklopené horami. Privítanie v rodine aj v škole bolo veľmi milé a nestíhala som sa čudovať, akí sú tu ľudia neuveriteľne milí. Napriek počiatočnej, dosť veľkej jazykovej bariére sme sa vždy nejako dohodli a snažili sa mi pomôcť, ako len vedeli. Začlenili ma medzi seba a robili všetko pre to, aby som sa cítila ako doma, a to sa im aj podarilo.

Hostiteľské rodiny
Bola som dokopy v troch hostiteľských rodinách a mala som naozaj obrovské šťastie, lebo lepšie rodiny som si nemohla ani len priať. Brali ma ako svoju dcéru. Mohla som im dôverovať vo všetkom a vždy tu boli pre mňa, keď som to potrebovala. Venovali sa mi, robili jedlá, ktoré mám rada, a nerobili tie, ktoré rada nemám. Pamätali si o mne drobnosti, čo som im povedala, a navzájom sme sa stále spoznávali a zbližovali sa. Teraz môžem povedať, že mám v Argentíne tri domy, ktoré môžem nazvať svojím domovom. Tri rodiny, ku ktorým sa môžem vrátiť a ktoré sú ako moja. Tri izby, v ktorých som nechala kúsok seba: spomienky, fotky, slzy, smiech, návštevy a veľa nezabudnuteľných zážitkov. Veď sú to vlastne tie malé veci, ktoré ostávajú – tá prvá noc v novom prostredí, s cudzími ľuďmi, keď nikomu nerozumieš, a prvé ráno. Ten divný pocit, keď nevieš, čo máš očakávať; viem, že mi toto po roku bude veľmi chýbať. A ten rok ubehne veľmi-veľmi rýchlo.

Maté, maté, maté

Kamarátky na celý život

Argentínsky dres – povinná výbava

Mentalita ľudí a každodenný život
Často sa ma pýtajú, čo je moja obľúbená vec v Argentíne. Hneď po dulce de leche a maté odpovedám: ľudia. Je to iné zmýšľanie, bez stresu. Pomalší život, ktorý si naozaj užívajú a nielen prežívajú zo dňa na deň. Argentínčania oslavujú život. Stretnú sa, aby oslávili príchody, odchody, medzinárodné dni, národné sviatky, úspechy – čokoľvek, čo si viete predstaviť. Za ten rok som bola na toľkých narodeninách, koľko som nezažila za celý život. Zdieľajú medzi sebou všetko: jedlo, hudbu, pekné slová, nápoje, maté a skrátka si užívajú čas strávený spolu – či už je to rodina, alebo kamaráti, ktorí sú tiež ako rodina. Keď niečo cítia, tak to povedia, rozprávajú s vášňou a nahlas. Sú to Argentínčania s veľkým A. A možno nemajú najlepšiu ekonomiku, stabilnú krajinu a nežijú v Európe s toľkými možnosťami ako my, ale vážia si to, čo majú, a sú šťastní. Zdieľajú svoju kultúru, identitu a futbal, ktorý je ich súčasťou. Majú to v srdci a sú na to hrdí.

Najlepšie hostiteľské rodiny

Najťažšia rozlúčka

Príroda a cestovanie
Keď som zistila, že idem do Argentíny, nevedela som absolútne nič a úprimne ani som veľa nečakala. Mýlila som sa však na plnej čiare. Najkrajšie výhľady, aké som kedy videla. Krajina, ktorá vás prevedie od teplého exotického severu až na koniec sveta, do Ohňovej Zeme. Môžete tam vidieť džungľu, veľký červený kaňon, obrovské skaly, dychberúce Andy, zasnežené kopce, tyrkysové jazerá, farebné polia tulipánov, masívne ľadovce, pustú Patagóniu, pobrežie, pláže, mestá, dediny a oveľa, oveľa viac.

Čo som si odniesla
Z Argentíny som si odniesla veľa životných lekcií, nezabudnuteľných spomienok, plnú galériu a nádherné vzťahy, ktoré vydržia aj napriek 13 000 km a Atlantickému oceánu. Doniesla som si recepty, ingrediencie a maté – nápoj, ktorý ma sprevádza každý jeden deň. Nie je to len čaj, ale spoločnosť, nástroj na socializovanie sa a zdieľanie. Keď si každé ráno hrejem vodu, viem, že možno som odišla z Argentíny, ale Argentína nikdy neodíde zo mňa.

Vždy spolu

Záver a poďakovanie
Argentína si získala moje srdce. Slnko v strede vlajky mi rozžiarilo život a bielo-modrá stopa už ostane vo mne navždy. Som nesmierne vďačná za túto úžasnú príležitosť a ďakujem každému jednému, čo mi za ten rok napísal, ako sa mám. Ďakujem svojim rodičom, ktorí ma vždy podporovali a stáli pri mne celý rok, a samozrejme Rotary, za to, že toto všetko uskutočnilo. A ako už máme vo zvyku hovoriť… nie je to jeden rok života, ale jeden život v jednom roku.