Poslednou zastávkou bolo Bariloche (celým menom San Carlos de Bariloche), kde nás čakala už len 6 hodinová cesta. Na polke cesty sme sa zastavili na obed v dedinke El Bolsón, ktorá je známa kultúrou Hippies. Po pár hodinách sme teda dorazili do Bariloche a boli sme ubytovaní vo veľmi peknom hoteli aj s výrivkou a saunou. Čakala nás celkom fancy večera a večer nejaké prekvapenie. Pripravili nám prekvapenie ako kompenzáciu za pokazený autobus v Comodore a bola toooo (fanfári prosím…) – escape room!!! Áno, mali sme sa rozdeliť do tímov po 8 a každý tím riešil svoju únikovku. My sme mali vylúpiť banku a úspešne sa nám to podarilo. Inak Bariloche je nádherné, naozaj som nečakala, že to bude tak pekné. Možno, že by som ho označila aj za najkrajšie mesto, aké som kedy navštívila. Druhý deň sme išli na výhliadku, ktorá ma fakt veľmi milo prekvapila. Vyšlo nám krásne počasie a mali sme výhľad na všetky jazerá široko ďaleko. Hore aj dolu sme sa previezli lanovkou, čo ešte viac pridalo k tomuto zážitku. Potom sme sa presunuli do lanového centra, kde nás vypustili sa vyblázniť a mali sme možnosť prejsť všetkých 5 levelov. (a nie, nemuseli ma zlaňovať – kto vie, tak vie :). Úplne posledný deň sme zavítali do akéhosi zážitkového centra, kde nám pripravili rôzne aktivity. Bolo to niečo ako jednodňový tábor. Najprv sme si prešli prekážkovú dráhu, potom sme si zahrali niečo ako futbal, ale háčik bol v tom, že sme boli pripevnení na jednom mieste, čiže v podstate také ľudské kalčeto. Ďalšia aktivita bolo báchanie sa s vrecami naslepo alebo sme si mali posadať do radu, prvý z radu vybehol, 10krát sa zatočil a prebehol ponad hlavy všetkých ostatných. Ďalej sme sa prešli na koňoch a spravili sme taký malý okruh po lese. Ako posledné nasledovali obávané hry vo vode, kde sme sa mali zviesť na lane cez taký mini bazénik. Niektorí obišli suchý, niektorí totálne mokrí. (ja som sa z logistických dôvodov – balenie a odchod na druhý deň – nezúčastnila). Ďalej nasledovala prekážková dráha taktiež cez vodu, ktorá vyžadovala tímového ducha a náš tím to samozrejme vyhral!!! S týmto centrom sme sa rozlúčili meriendou, kde sme si vychutnali “tortas fritas” a pobrali sme sa na hotel. Na hoteli nás čakal posledný večer, ktorý bol nesmierne dojemný, keďže nevieme, kedy a či vôbec sa ešte s niektorými stretneme. Pedro, zástupca Rotary, mal veľmi pekný príhovor a znova nám pripomenul, aké privilégium máme, že môžme prežívať túto nezabudnuteľnú udalosť vo forme našej výmeny. Celý večer sa niesol v podpisovaní vlajok, pohľadníc, tričiek a veľa sĺz. Medzinárodné priateľstvá z výmeny sú ako iný druh. Je neuveriteľné ako sa na niekoho môžete tak naviazať len za dva týždne. Počas rozhovorov sme nemali takmer žiadne zábrany a bolo veľmi zaujímavé sledovať ako si vieme navzájom porozumieť a povzbudiť sa. Každý výmenný študent má podobné problémy a vidieť, že v tejto skúsenosti nie ste sami je asi to najviac povzbudivé. Počas takýchto výletov získate priateľstvá z celého sveta, ktoré sú akési iné.
Aby som to ukončila, tak som veľmi, naozaj veľmi vďačná, že som sa tohto výletu mohla zúčastniť. Našla som si kamarátov, dúfam na celý život a odišla s hromadou zážitkov. Tento výlet nebol len o spoznávaní Patagónie a Argentíny, ale aj o spoznávaní kultúr z celého sveta. Počas týchto dvoch týždňov som sa opäť naučila aj niečo o sebe a o tom, čo je naozaj dôležité. Bol to neskutočný zážitok a s radosťou môžem povedať, že to bol jeden z najkrajších výletov v mojom živote.