AKO SOM NAŠIEL KONIEC DÚHY?

Bom dia! Teda dobrým ránom by som to ani nenazval, som nevyspatý, vonku prší a nechcú nám dať raňajky… Raňajky sme nakoniec nejako vybavili, počasie sa žiadno vybaviť nedalo, takže som sa pobalil sadol do auta a vyrazili sme do prístavu. Samozrejme, že muselo pršať jak z krhle a ja som si dal na seba plavky a krátke tričko, nevyjadrujem sa. Dajme tomu, že asi po pol hodine sa oblaky konečne rozpustili a my sme v kľude mohli vyraziť na oceán.

Plavba

Plavba trvala asi hodinku, počas celej plavby sme mali v strede ,,bar” Kde sme si mohli zobrať akýkoľvek nápoj či jedlo, všetko som zjedol. Keď sme sa dostali k ostrovu tak sme pozorovali ryby a korytnačku, konečne sa mi podarilo uvidieť naživo korytnačku v oceáne. Bola veľká asi 160 cm, takže celkom veľká korytnačka na moje pomery, keďže tá naša doma má asi 20cm. Zdržali sme sa tam asi hodinku, počas cesty naspäť do prístavu sme sa zastavili pri menšom ostrove, tam nebolo nič zaujímavé. Teda veľa rýb, ale nič extra. Skôr som si užíval tu cestu po mori ako tie ryby, človek by sa tak rád namočil do tej vody keď na nás celú tu dobu pražilo slnko. Dobre viem teraz na to slnko nadávam, keď som k nemu o 7 ráno modlil aby sa ukázalo.

Dúha

No a čo býva keď prší a zrazu sa objaví slnko? Presne tak dúha… Tí, ktorí celý život hľadáte kde končí dúha tak som to miesto spm našiel aj za vás. Netuším čo to bolo za prírodný úkaz, ale koniec dúhy bol pár metrov od nás, takže som sa pokochal. Celý tento výlet po mori som si veľmi užil, bolo to niečo nové pre mňa, nikdy som sa na takej malej loďke neplavil cez oceán pozorovať korytnačky, teda korytnačku. No ale tak šťastlivo sme dorazili do prístavu, vylodili sa a rovnou čiarou do sprchy a na obed. Obed sme tento krát zvolili veľmi chabný, keďže to bol jeden burgrik na cestu.

Skús to

Po burgriku sme nabalili auto a navigácia ukazovala 2: 20 hod cesty do Ria. Boli to 2 hodiny? Presne tak sme v Brazílii a boli to 4 skoro 5 hodín. Náš príchod mal byť 16: 00 a bol 18: 40, takže naše plány, že pôjdeme ešte niekam sa zrušili. Akurát tak sme išli do kuchyne sa najesť. Na večeru sme mali nejaký polotovar, no nebolo to vôbec zlé. Boli to také malé buchtičky, ale komplet plnené syrom. No ale urobili mi jeden hókus pokus a to vám sem celé opíšem. Zobrali panvicu a rozohriali ju, dali tam taký biely prášok (ja by som to nazval kokaínom, ale ževraj to bola dáka špeci múka) a ten prášok sa sám od seba spojil a vytvoril celkom pevné cesto, na kraj dali šunku a syr, a na polovicu to preložili. Trochu to tam ešte podusili a dali mi na tanier so slovami:” skús to, budeš to milovať alebo neznášať”

Zatiaľ platí to, že všetko tu milujem, pretože to bolo naozaj chutné. Cesto síce ako keby ste ho sekundovým lepidlom zlepili, som mal pocit že tam ten nožík niekde nechám v polovičke krajania, ale všetko dopadlo ako malo, nikomu sa nič nestalo a ja som sa fajne najedol. Pozreli sme si spolu film, teda iba polovičku lebo nás to prestalo baviť a momentálne ma žeru komáre počas písania tejto vety, takže bude asi najvašší čas tento príbeh ukončiť. O týždeň idem do školy, takže sem isto niečo z toho dám a tak isto konečne tu budeme všetcia 5ti výmenní študenti spolu, tak sa majte krásne a vidíme sa pri ďalších zážitkoch.

Samuel Vraník, RC Piešťany → BRAZÍLIE D4571