Dobré ránko, budíček v podaní tečúcej sprchy ma presvedčil vstať z postele. Klasické raňajky (guličky s mliekom), ktoré mi už ani nejdú dole krkom. Po raňajkách som musel vytlačiť volebný papier, pretože som si dal do Ria poslať volebnú obálku. Asi hodinu som lúštil ako pripojím môj notebook s ich tlačiarňou, už som to chcel vzdať no asi zázrak sa stal a ona sa len tak pripojila. Vytlačil som všetko čo som potreboval, vložil do obálky a začal sa baliť, pretože dnes o 15/16: 00 odchádzame z Ria smer Búzios. Je to polostrov, ktorý je preplnený turistami. No to neni ani taká podstatná info ups, nachádza sa tu veľa pekných pláži s kryštálovo čistou vodou. Každú chvíľu sa sem dostávajú podvodné víry vody z Antarktídy, takže voda tu je studená (ešte som v nej nebol, dám vedieť či je naozaj studená) a tieto podvodné víry sem niekedy zavedú tučniaky.
Takže som sa pobalil, na dve hodky si pospal, pretože Artur mal doučovanie z nemčiny. Po jeho hodine sme si dali obed, no tu sa zastavím. Povedal mi, že budeme mať palacinky, ľudia moji ja mám rád sladké a naozaj som sa na ten obed tešil, no ja som si naložil tú spomínanú palacinku a to palacinka teda nebola. Dobre bola, ale slaná! A plnená mäsom, to už mi hneď mohol povedať, že budeme jesť opäť bravčové mäso a nie mi robiť nádeje, že konečne sladký obed. Tak po SLANÝCH palacinkách sme sa obliekli a išli sme na poštu zaniesť volebnú obálku.
Hah to bol tiež zážitok posielať niečo na slovensko. Vošli sme do nejakej pošty (niečo ako na Slovensku/v Česku je), tam sme dostali číslo C 259, to bolo asi tak 9 ľudí pred nami v rade a oni tu v Brazílii majú všetko na háku oni majú časuu a časuu. Lenže my sme sa museli ponáhľať, hneď na druhej strane, nákupnej ulice” Bola DHL, išli sme sa spýtať či by to vedeli poslať a oni že áno áno, no keď mi povedala sumu, že 40 Eur za papier tak som sa otočil a vrátil sa do rady na pošte. Po nekonečnom čakaní sme sa dostali k pultíku a keď boreček povedal, že to bude 10 Reals (cca 2 Eur) tak som si vydýchol. Všetko som tam podpísal, len nech to už pošle, vykopli sme dvere a bežali sme na metro.
Po hodinovej okružnej jazde, sme vyrazili smer Búzios. No navigácia ukazovala 2: 48 hod, celkom dosť na to, že to nebolo ani 200km. Z Ria nám trvalo sa dostať asi 40 minút a za hodinu a pol sme prešli 30km, toľko v skratke ku dopravnej situácii. Po ceste sme sa zastavili v Burger Kingu, opäť a znova, Brazílčania majú časuu a tak sme na 2 hamburgery čakali asi 25 minút. Keď som uspokojil môj žalúdok čakali nás asi 2 hodiny cesty, no zaspať som počas cesty nemohol, keďže Artur to vždy zabalí počas cesty autom a niekto sa musí rozprávať so šoférom. O 21: 30 sme prišli do hotela, vybavili sme potrebné veci na recepcií, našli svoje izby a vybalili sa. Bývame v, hoteli”, Ktorý sa skladá z veľa malých izieb, ktoré sú po celom areáli + tu máme aj bazén haha.
Pláž máme od hotela asi 2 minúty pešo možno ani to nie. Nachádzame sa pri tej najväčšej pláži aká tu je, takže tu je aj najviac turistov a DETÍ ach. Piesok je veľmi jemný no a k tej teplote vody haha. Počúvajte ja naozaj neviem čo už je pre Brazílčanov studená voda, ale keby ich namočím do chorvátskeho mora tak sa z nich stanú ľadové kocky.
Našli sme tam stánok, ktorý ponúkal plavbu výletnou loďou, takže sme sa tam zastavili. Taký fajn týpek tam sedkal, tak sme s ním pokecali. Teda ja nie iba oni. Zajednali sme si na 7: 30 plavbu k nejakému ostrovu, že uvidíme všeliake ryby atď atď. Takže bežíme spať domov, ráno sa skoro vstáva.
Samozrejme, že muselo pršať jak z krhle a ja som si dal na seba plavky a krátke tričko, nevyjadrujem sa. Dajme tomu, že asi po pol hodine sa oblaky konečne rozpustili a my sme v kľude mohli vyraziť na oceán. Plavba trvala asi hodinku, počas celej plavby sme mali v strede ,,bar” Kde sme si mohli zobrať akýkoľvek nápoj či jedlo, všetko som zjedol. Keď sme sa dostali k ostrovu tak sme pozorovali ryby a korytnačku, konečne sa mi podarilo uvidieť naživo korytnačku v oceáne. Bola veľká asi 160 cm, takže celkom veľká korytnačka na moje pomery, keďže tá naša doma má asi 20cm.
Zdržali sme sa tam asi hodinku, počas cesty naspäť do prístavu sme sa zastavili pri menšom ostrove, tam nebolo nič zaujímavé. Teda veľa rýb, ale nič extra. Skôr som si užíval tu cestu po mori ako tie ryby, človek by sa tak rád namočil do tej vody keď na nás celú tu dobu pražilo slnko. Dobre viem teraz na to slnko nadávam, keď som k nemu o 7 ráno modlil aby sa ukázalo. No a čo býva keď prší a zrazu sa objaví slnko? Presne tak dúha… Tí, ktorí celý život hľadáte kde končí dúha tak som to miesto spm našiel aj za vás. Netuším čo to bolo za prírodný úkaz, ale koniec dúhy bol pár metrov od nás, takže som sa pokochal.
Obed sme tento krát zvolili veľmi chabný, keďže to bol jeden burgrik na cestu. Po burgriku sme nabalili auto a navigácia ukazovala 2: 20 hod cesty do Ria. Boli to 2 hodiny? Presne tak sme v Brazílii a boli to 4 skoro 5 hodín. Náš príchod mal byť 16: 00 a bol 18: 40, takže naše plány, že pôjdeme ešte niekam sa zrušili. Akurát tak sme išli do kuchyne sa najesť. Na večeru sme mali nejaký polotovar, no nebolo to vôbec zlé. Boli to také malé buchtičky, ale komplet plnené syrom.
O týždeň idem do školy, takže sem isto niečo z toho dám a tak isto konečne tu budeme všetcia 5ti výmenní študenti spolu, tak sa majte krásne a vidíme sa pri ďalších zážitkoch.
Další články od Sama